Reforma, ktorú parlament v utorok večer schválil hlasmi koalície, rozdelila slovenské školstvo na dva tábory. Minister Tomáš Drucker ju označil za „najväčšiu zmenu za posledných 20 rokov“.
Opozičné KDH ju však považuje za začiatok „zoštátnenia“ súkromných a cirkevných škôl – a verejne prisľúbilo, že ak sa po voľbách stane súčasťou vlády, túto reformu zruší.
Súkromné školy si musia vybrať: menej peňazí alebo kontrola štátu
Súčasťou Druckerovho balíka je aj nový systém financovania neverejných škôl, ktorý začne platiť od roku 2028. Tie si budú musieť zvoliť medzi dvoma možnosťami – buď prijmú podmienky štátu a stanú sa verejnými poskytovateľmi vzdelávania, alebo ostanú nezávislé, no prídu o pätinu financií z normatívneho príspevku informuje dennikn.sk.
Tento krok vyvolal okamžitú vlnu nesúhlasu. Súkromné a cirkevné školy upozorňujú, že ide o priamy zásah do ich autonómie a identity. Opozícia to označuje za byrokratizáciu a centralizáciu školstva.
„Totalitné praktiky,“ tvrdí KDH
Hnutie KDH reagovalo ostrým vyhlásením. Ak sa stane súčasťou novej vlády, „zruší Druckerovo nezmyselné ‚zoštátnenie‘ súkromných a cirkevných škôl a s ním aj prehnanú byrokratizáciu,“ uviedlo vo svojom stanovisku.
Kresťanskí demokrati zdôraznili, že ako „strana Novembra ’89“ si ctia právo rodičov slobodne rozhodovať, kam dajú svoje deti do školy. Súčasnú vládu obvinili z „totalitných praktík“.
Podobne zmierlivejšie sa vyjadrila Konferencia biskupov Slovenska, ktorá reformu síce rešpektuje, no jej úspech podľa nej bude závisieť od spôsobu, akým sa zákony uvedú do praxe. Dôležité podľa biskupov je, že zostáva zachovaný princíp prijímania žiakov na cirkevné školy.
Výzva prezidentovi: zákony nepodpisujte
Reforma narazila aj na odpor Kresťanskej únie. Poslanec Richard Vašečka varoval, že mnohé cirkevné a súkromné školy „môžu prísť o značnú časť financií, čo ohrozí ich fungovanie“. Okrem toho kritizuje zavedenie prísnych školských obvodov, ktoré podľa neho rodičom odoberajú slobodu výberu školy.
KÚ preto vyzvala prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákony nepodpísal. „Reforma chce nanútiť povinnú školskú dochádzku už pre trojročné deti,“ doplnil Vašečka.
Predseda KÚ Milan Krajniak dodal, že minister Drucker „iba prehodil horúci zemiak na budúcu vládu, pretože dôsledky jeho reformy sa prejavia až v roku 2028“.
Sedem zákonov, ktoré menia školstvo od základov
Schválený balík tvorí sedem legislatívnych noriem – od predprimárneho vzdelávania až po vysoké školy. Prinášajú nový model školských obvodov, zákaz segregácie vo vzdelávaní, ako aj povinné predprimárne vzdelávanie pre všetky štvorročné deti od septembra 2027.
Vysoké školy čakajú zásadné zmeny: možnosť záverečnej stáže namiesto diplomovej práce, podpora umelej inteligencie vo výučbe, zavedenie elektronických prihlášok, volieb a dokladov, ale aj inštitút sabatikalu – polročného tvorivého voľna pre vysokoškolských učiteľov.
Vznikne aj nový typ školy – stredná priemyselná škola, ktorá má reagovať na digitalizáciu a nástup umelej inteligencie v priemysle.
Reforma, ktorá rozdelila školstvo
Zatiaľ čo vláda ju nazýva modernizáciou, opozícia a časť odbornej verejnosti v nej vidí nástroj centralizácie a obmedzovania slobody. Obe strany sa zhodujú iba v jednom – že ide o zmenu, aká tu už dve desaťročia nebola.
Či ju prezident podpíše a kedy sa prvé dôsledky prejavia v praxi, ukáže až nasledujúci rok. No už dnes je jasné, že školstvo sa stalo jednou z hlavných línií politického sporu medzi vládou a opozíciou.
