Pred historickou radnicou v centre Košíc panovala nezvyčajná atmosféra. Ulice zaplnili bezpečnostné zložky, médiá aj zvedaví okoloidúci. Do metropoly východu totiž v piatok zavítali predstavitelia dvoch vlád – slovenskej a ukrajinskej – aby spoločne rokovali o témach, ktoré presahujú hranice oboch štátov. Od mieru, cez energetiku, až po spoločné investície do infraštruktúry.
Symbolické privítanie aj jasné odkazy
Na červenom koberci pred radnicou čakala slovenská delegácia na čele s premiérom Robertom Ficom. Hostkou bola ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková, ktorá do Košíc pricestovala spolu s ministrami svojej vlády. Privítanie sprevádzala formálna ceremónia a následné vyhlásenia pre médiá, ktoré naznačili, že rokovania sa budú niesť v duchu hľadania spoločných riešení.
„Naším hlavným cieľom je dosiahnutie mieru na Ukrajine, predovšetkým diplomatickou cestou,“ vyhlásil Fico. Minister obrany Robert Kaliňák zároveň avizoval, že jednou z priorít je spolupráca v oblasti ochrany pred dronmi a modernizácia obranných systémov. Slovenský premiér pripomenul aj očakávaný samit Trump – Putin v Budapešti, od ktorého si sľubuje možný posun v ukončení vojny. „Verím, že po takomto samite bude mať svet dôvod na radosť,“ dodal.
Kyjev trvá na obrane a tlaku na Rusko
Ukrajinská líderka vo svojom prejave zdôraznila, že jej krajina sa musí brániť pred agresiou a chrániť svojich obyvateľov. „Našou prioritou je posilniť obranu a vyvinúť tlak na Rusko, aby sa mier vôbec mohol stať realitou,“ povedala Svyrydenková.
Zároveň poďakovala Slovensku za humanitárnu pomoc a podporu európskej integrácie Ukrajiny, pričom ocenila aj útočisko, ktoré našli utečenci na slovenskom území. „Ďakujeme za solidaritu, ktorú ste preukázali našim ľuďom,“ dodala.
NATO ako bod rozdielnych názorov
Kým v otázke vstupu Ukrajiny do Európskej únie vládne medzi oboma krajinami zhoda, členstvo v NATO zostáva citlivou témou. Robert Fico počas tlačovej konferencie otvorene povedal, že Slovensko má na túto otázku iný pohľad.
„Je nám veľmi ľúto, že musíte čeliť hrôzam vojny. Tak ako máme rovnaký názor na vaše členstvo v Európskej únii, tak máme diametrálne odlišný pohľad na členstvo Ukrajiny v NATO,“ zdôraznil.
Energetika, tranzit a spoločné trate
Významnú časť rokovaní zaberali energetické otázky a téma tranzitu surovín cez Ukrajinu. Slovensko vyjadrilo pripravenosť spolupracovať pri modernizácii ukrajinskej infraštruktúry a zlepšení ochrany pred rizikami spojenými s prepravou plynu.
Fico upozornil aj na zmeny na európskom trhu so skvapalneným plynom: „Ruská federácia je dnes druhým najvýznamnejším dodávateľom skvapalneného plynu do Európy. Preto musíme hovoriť aj o tom, aká bude budúcnosť tranzitu.“
Diskutovalo sa tiež o železničnej spolupráci a možnostiach spoločných investícií do modernizácie tratí, čo by mohlo zlepšiť prepojenie medzi krajinami a podporiť hospodársky rast.
Strategické partnerstvo pod tlakom vojny
Spoločné zasadnutie vlád v Košiciach ukázalo, že Slovensko a Ukrajina napriek rozdielom v niektorých témach ostávajú strategickými susedmi, ktorí musia spolupracovať nielen z geografickej nevyhnutnosti, ale aj z pragmatických dôvodov. Rokovania v čase vojny tak získavajú mimoriadnu váhu – nie ako diplomatický rituál, ale ako priestor na konkrétne dohody, ktoré môžu formovať budúcnosť regiónu.