Tichá jesenná správa zasiahla umeleckú obec aj jej študentov. Vo veku 79 rokov zomrela herečka a pedagogička Jana Ravingerová, ktorá formovala experimentálne divadlo šesťdesiatych rokov a vychovala celé generácie hercov. Len o pár dní by oslávila 80. narodeniny.
Od VŠMU k Divadlu na korze
Rodáčka z Topoľčian patrila k povojnovej generácii, ktorá pretvárala slovenské divadlo. Po prijatí na VŠMU sa rozhodla pre herectvo. Osudové bolo jej stretnutie s Milanom Sládkom a Eduardom Žlábekom, ktoré ju priviedlo k pantomíme – v tom čase na Slovensku odvážnej novinke. Už v roku 1964 sa vydala touto cestou naplno.
Smrť na javisku, zrod legendy
Medzi jej najvýraznejšie úlohy patrila Smrť v hre Komedie česká o bohatci a Lazarovi v réžii Sládka. Na javisku stála s Mariánom Labudom a Stanislavom Dančiakom. Predstavenie z roku 1966 sa stalo míľnikom pantomímy a potvrdilo jej výnimočný talent.
Viera Strnisková a Jana Ravingerová v Hodina zažíhania sviec (1980)
Po tomto období zakotvila v legendárnom Divadle na korze, ktoré vzniklo v roku 1968 a stalo sa centrom umeleckej slobody. Po Sládkovej emigrácii a zrušení divadla v roku 1971 sa Ravingerová presunula späť na VŠMU.
Pedagogička, ktorá formovala generácie
Na Katedre herectva VŠMU začala ako asistentka, no postupne sa stala rešpektovanou pedagogičkou. Študentov viedla k precíznosti a autentickému prejavu. V roku 1994 ukončila hereckú kariéru a naplno sa venovala výučbe. V rodnom meste sa podieľala na založení hereckého odboru na Konzervatóriu Dezidera Kardoša, prvom súkromnom konzervatóriu na Slovensku.
Film, televízia a rôzne mená
Hoci ju definovala pantomíma, objavila sa aj vo filmoch Pohľad do zrkadla (1981) a Mat na dvadsať ťahov (1984), ako aj v seriáloch Materské znamienko (1986) či Tokamak (1988) po boku Emílie Vášáryovej a Zity Furkovej. Počas života vystupovala pod menami Jana Cattarino, Jana Schuchmannová a napokon Jana Ravingerová, pod ktorým zostala zapísaná v dejepise slovenského divadla.
Odkaz, ktorý zostáva
Odchod Jany Ravingerovej je stratou herečky aj učiteľky, ktorá výrazne formovala slovenskú divadelnú scénu. Jej životný príbeh je obrazom doby, v ktorej umenie znamenalo hľadanie pravdy aj vzdor.
Zanechala hlbokú stopu – na javisku, v učebniach aj v srdciach svojich študentov.
