Z horskej obce Ždiar prišla správa, ktorá zasiahla nielen miestnych, ale aj všetkých, ktorí poznali rodinu Plickovcov. Ivan Plicka, syn slávneho fotografa a filmára Karola Plicku, zomrel vo veku 94 rokov po dopravnej nehode. Len niekoľko dní ho delilo od životného jubilea, ktoré už nestihol osláviť informuje zoznam.sk
Osudná chvíľa v pokojnej obci
Tragédia sa odohrala v utorok 21. októbra. Vodič z vedľajšej cesty mu nedal prednosť, následkom čoho došlo k zrážke. Ivan Plicka utrpel vážne zranenia, ktorým napriek lekárskej pomoci podľahol.
Rodina potvrdila, že nešťastie zasiahlo ich všetkých: „Zomrel iba pár dní pred svojimi 95. narodeninami. Bol to človek s obrovským srdcom a chuťou do života. Budeme na neho spomínať s láskou,“ napísali blízki.
Odkaz rodiny Plickovcov žije ďalej
Karol Plicka, otec zosnulého, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej kultúry 20. storočia. Fotograf, etnograf, zberateľ a filmár, ktorý svoj život zasvätil zachytávaniu krás slovenskej krajiny a tradícií, zanechal hlbokú stopu.
Do slovenských hôr sa opakovane vracal s kamerou, fotoaparátom či nahrávacím zariadením. Zo svojej práce priniesol vyše 40-tisíc ľudových piesní, nespočetné množstvo fotografií a záznamov.
Jeho najznámejšie dielo, film Zem spieva z roku 1933, sa stalo prvým zvukovým filmom slovenskej kinematografie. O niekoľko rokov neskôr prispel k nakrúcaniu kultového filmu Jánošík (1935) a vytvoril aj poetický dokument Večná pieseň (1941). Po druhej svetovej vojne sa aktívne podieľal na budovaní slovenskej kinematografie a pomáhal formovať generáciu nových tvorcov.
Spomienky, ktoré nevyblednú
Ivan Plicka, hoci nežil v tieni svojho otca, niesol ďalej rodinný vzťah k umeniu a krajine. Ľudia, ktorí ho poznali, o ňom hovoria ako o človeku s hlbokou pokorou, rozhľadom a humorom.
„Bol to pán s mladou dušou. Aj vo vysokom veku mal neustále iskru v očiach a záujem o svet,“ spomína jeho známa Anna zo Ždiaru.
„Pamätám si, ako rozprával o otcovi a o tom, čo pre neho znamenala slovenská príroda. Bol to rozhovor, na ktorý sa nezabúda,“ dodal Martin,
Odišiel človek, ktorý spájal generácie
Správa o jeho úmrtí vyvolala v regióne silné emócie. Ľudia si ho vážili nielen pre meno, ktoré nosil, ale pre to, akým bol – otvorený, srdečný, zvedavý.
Hoci osud mu nedoprial dožiť sa deväťdesiateho piateho roku života, jeho príbeh a dedičstvo rodiny Plickovcov zostávajú pevnou súčasťou slovenského kultúrneho obrazu.
„Bol symbolom prepojenia medzi minulosťou a prítomnosťou. Odišiel ticho, ale zanechal stopu, ktorú nezmaže ani čas,“ napísala jedna z obyvateliek Ždiaru na sociálnej sieti.
