Za úsmevom hereckej ikony sa skrýva príbeh plný bolesti, húževnatosti a hľadania vnútornej sily.
Keď sa Zdena Studenková objaví na verejnosti, málokto by hádal, že táto charizmatická dáma má už za sebou viac než sedem desaťročí života. Vyžaruje z nej pokoj, elegancia aj nezlomná energia, ktorá dokáže rozžiariť celé javisko. No za týmto obrazom stojí aj roky fyzickej driny, zdravotné výzvy a odhodlanie nenechať sa zlomiť píše istream.sk.
Ajurvéda, akupunktúra a nové cesty za zdravím
Herečka otvorene hovorí o tom, že čas neoklame nikto. „Túžim po tom, aby ma tak nebolel chrbát, aby mi ešte vydržali nohy, aby som mohla cestovať,“ priznala v rozhovore pre Rádio Slovensko. Artróza, operácie a bolesť kĺbov sa stali jej každodennou realitou. Namiesto rezignácie sa však rozhodla hľadať riešenia.
Na Srí Lanke absolvovala intenzívny ajurvédsky pobyt, ktorý si pochvaľovala ako „liečivý reštart“. Vysvetlila, že nejde o ezoteriku, ale komplexnú starostlivosť o telo, čo je pre ňu – človeka, ktorý celý život pracuje telom – kľúčové. Neskôr pokračovala v terapiách aj v Maďarsku, kde kombinovala tradičné masáže, akupunktúru a rehabilitačné cvičenia.
Podľa odborníkov, ktorí sa o ňu starajú, bojuje nielen s pohybovým aparátom, ale aj so spánkovými problémami. Vďaka alternatívnym terapiám si však udržiava kondíciu a energiu, ktorú potrebuje na nové projekty aj osobný život.
Spomienky na detstvo: vzdor, odvaha a nečakaná cesta k herectvu
Zdena sa k svojim koreňom často vracia s nostalgiou. Vyrastala v robotníckej kolónii, kde deti trávili dni vonku, dievčatá cvičili gymnastiku a chlapci hrali futbal. „V tomto zmysle to bolo naozaj skvelé,“ hovorí so smiechom. No idylu rýchlo narušili ťažké momenty. Keď mala deväť rokov, jej otca zatvorili a v škole zažila ponižovanie. Riaditeľka ju posadila do posledného radu a dala jasne najavo, že „nepatrí medzi ostatné“.
Vtedy sa v malej Zdene niečo zlomilo. Vzdor nahradil strach. Každú prestávku sa prezliekala, aby riaditeľku provokovala svojou nepredvídateľnosťou. „Nezlomí ma!“ povedala si vtedy. A nezlomila.
Herectvo ako náhoda, ktorá zmenila všetko
Pôvodne mala úplne iné sny – chcela študovať dejiny umenia a estetiku. Osud ju však priviedol pred kamery skôr, než čakala. Keď si zahrala Marínu vo filme o Sládkovičovi, necítila sa ako hviezda – „chodila som po lúke a pôsobila ako dekorácia,“ spomína. Režisér ju nešetril a herectvo bolo pre ňu najskôr skôr traumatické.
Zlom prišiel až vďaka rozhlasovému režisérovi Jánovi Klimovi, dedovi Maroša Kramára. On v nej videl potenciál, ktorý sama odmietala. Pripravil ju na prijímačky na VŠMU, a práve tam sa začal písať jej nezameniteľný herecký príbeh.
Rýchlo dospela – a práve to ju posilnilo
Po otcovej neprítomnosti zostala doma len s mamou. Už v trinástich rokoch zvládala variť, piecť a starať sa o domácnosť, čo z nej urobilo silnú, samostatnú osobnosť. „Hodilo ma to trošku do vody, čo by v súčasnosti mnohé deti potrebovali,“ hovorí bez nostalgie, skôr s hrdosťou.
Nezlomná energia aj po 71-ke
V máji oslávila 71. narodeniny, no slovo „dôchodkyňa“ používa len s nadhľadom. „Bože môj, povedať, že som dôchodkyňa, to je niečo strašidelné,“ vyhlásila v dokumente STVR. Jej vitalita, chuť pracovať a hľadať nové cesty liečby dokazujú, že vek je skutočne len číslo.
