Politička Anna Belousovová, ktora je predsedníčka strany Alternatíva pre Slovensko opäť rozvírila debatu o tom, ako by mal štát narábať s vysokoškolákmi, ktorí študujú zadarmo. Reagovala na rozhodnutie ruskej Dumy, ktorá schválila povinnosť pre mladých lekárov odpracovať po skončení štúdia tri roky v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Podľa nej by podobný model mala prijať aj Slovenská republika – a to v omnoho tvrdšej verzii.
Belousovová upozorňuje, že slovenskí daňovníci financujú prípravu tisícov mladých odborníkov, no veľká časť z nich po získaní diplomu odchádza do súkromného sektora alebo rovno do zahraničia. Výsledok? Zdravotníctvo i ďalšie odvetvia sa trápia s nedostatkom ľudí.
Tvrdší režim pre absolventov? Belousovová hovorí o desiatich rokoch
Zatiaľ čo Rusko zavádza trojročnú povinnosť pre lekárov, Belousovová by na Slovensku nastavila omnoho dlhší záväzok. Predstavu má jasnú – každý absolvent vysokej školy s bezplatným štúdiom by mal pre štát alebo verejný sektor pracovať minimálne desať rokov. Nejde podľa nej len o medicínu, ale o všetky odbory financované z verejných peňazí.
Podľa bývalej političky nejde o trest, ale o logický princíp: ak spoločnosť zaplatí niekomu prípravu na povolanie, mala by mať právo očakávať návrat tejto investície.
Argument: Nemôže sa stať, že štát platí školu a pacientov nemá kto ošetriť
Belousovová upozorňuje na paradox, ktorý podľa nej zažívame už roky: na Slovensku sa z verejných daní financuje vzdelávanie budúcich lekárov, ale nemocnice ich nedokážu udržať. Časť absolventov odchádza hneď po škole do súkromných zariadení či do zahraničia. Na konci reťazca stojí pacient, ktorý čaká na ošetrenie alebo lekára, ktorý nebude.
Je presvedčená, že ak by si niekto chcel ponechať slobodu odísť okamžite po škole, mal by si celé štúdium zaplatiť sám.
„Kádre pre bohaté štáty“ – kritika systému, ktorý umožňuje odliv mozgov
V statuse zdôrazňuje aj ekonomický aspekt: Slovensko podľa nej investuje milióny eur do vzdelávania ľudí, ktorí následne pracujú pre omnoho bohatšie krajiny alebo pre ziskové firmy. Štát tak podľa nej prichádza nielen o odborníkov, ale aj o návratnosť vynaložených investícií.
Belousovová považuje súčasný stav za dlhodobo neudržateľný a tvrdí, že bez záväzkov po skončení školy sa bude situácia v zdravotníctve aj ďalších sektoroch ďalej prehlbovať.
Debata, ktorá sa len začína
Názor bývalej predsedníčky SNS otvára starú, no stále citlivú tému: je vysokoškolské vzdelanie naozaj „zadarmo“, alebo ho majú študenti voči štátu nejako odpracovať?
Zatiaľ čo jedni hovoria o slobode pohybu a práve rozhodovať o vlastnom živote, iní – ako Belousovová – vidia v povinnosti pracovať pre štát férový model, ktorý má chrániť verejné služby pred kolapsom.
Téma má potenciál prerásť do širšej spoločenskej diskusie. Zvlášť v čase, keď slovenské nemocnice, školy aj úrady zápasia s akútnym nedostatkom kvalifikovaných ľudí.
