Odpoveď, ktorú dnes nepozná nikto – a podľa všetkého ani len odhad neexistuje. Českému ministerstvu vnútra chýbajú akékoľvek čísla o tom, koľko ukrajinských veteránov by sa po ukončení bojov mohlo objaviť na jeho území.
„Ministerstvo vnitra v tuto chvíli nemá k dispozici žádné odhady, kolik válečných veteránů by po skončení konfliktu na Ukrajině mohlo do České republiky dorazit,“ potvrdila hovorkyňa rezortu Hana Malá.
Ani medzinárodné organizácie nie sú múdrejšie. Podľa Filipa Stowassera z IOM sa situácia nedá predvídať: „Přesné indikace počtu osob vystavených bojové zátěži potenciálně přicházejících do České republiky nelze odhadnout.“ Očakáva však, že pôjde skôr o menšiu skupinu informuje idnes.cz.
Pravidlá sa menia. A to bude rozhodovať
To, koľko veteránov by sa do Česka skutočne presunulo, bude podľa úradov závisieť od viacerých faktorov. Po ukončení dočasnej ochrany má nasledovať prechodné obdobie, počas ktorého sa ľudia budú môcť rozhodnúť, či sa vrátia domov alebo prejdú na bežný pobytový režim.
Ministerstvo zároveň zdôrazňuje, že nové príchody už nebudú automatické. Ukrajinci budú podliehať štandardným imigračným pravidlám, vrátane bezpečnostných previerok.
Česko sa pripravuje skôr, než príde prvá vlna
Hoci vojna ešte neskončila, Praha už rieši, ako veteránov prijať – najmä preto, že mnohí majú v krajine rodiny, ktoré utiekli pred ruskou agresiou. Ďalším faktorom je aj blízkosť Ukrajiny.
Ministerstvo vnútra pritom podpísalo s IOM zmluvu na projekt vytvárania národného a regionálneho mechanizmu podpory veteránov. Zverejnené dokumenty odhaľujú, akú pomoc by mohli potrebovať a čo všetko ich po príchode čaká.
Koľko ľudí by v Česku zostalo po vojne
Podľa odhadov Úradu vlády môže v krajine strednodobo zotrvať 258- až 280-tisíc Ukrajincov. Štát zároveň zisťuje, či sú služby pripravené aj na tých, ktorí zažili bojové operácie.
IOM opisuje, že odborníci naprieč rezortmi mapujú kapacity v oblasti duševného zdravia – teda v sektore, ktorý bude pre veteránov kľúčový. „Úřad vlády, příslušná ministerstva… pracují na mapování dostupných služeb,“ vysvetľuje Stowasser.
Veteráni majú iné potreby než bežní utečenci
Ľudia, ktorí prešli bojom, prichádzajú s úplne iným bremenom. Dokument hovorí o kombinácii fyziologického a psychického vyčerpania, sociálnej neistoty, problémov s uznaním veteránskeho statusu na Ukrajine či bariér v jazyku a kultúre.
Odborníci preto chcú vytvoriť integrovaný systém psychosociálnej podpory, ktorý by uľahčil návrat do civilného sveta. Kľúčovú úlohu vraj zohráva aj zjednotenie rodín, čo môže veteránom stabilizovať život.
Čo všetko môže návrat z frontu spôsobiť
IOM upozorňuje, že ide o skupinu, ktorá bola „často poznamenaná vážnými fyzickými zraněními, ztrátou blízkých a dlouhodobým vystavením extrémnímu stresu“.
Podľa prieskumu Ukrajinského fondu pre veteránov má:
- 52,6 % posttraumatickú stresovú poruchu,
- 35 % príznaky depresie,
- 23 % pocit smútku či beznádeje.
Odborníci pripomínajú aj fenomén morálneho traumy – vnútorného konfliktu, ktorý vzniká po eticky náročných situáciách na fronte.
Čo bude ďalej?
Kým sa vojna skončí, odpovede zostanú nejasné. Už dnes je však jasné, že aj malý počet veteránov môže predstavovať veľkú výzvu – pre systém zdravotnej starostlivosti, pre integráciu aj pre samotné rodiny.
Česko sa na ich príchod pripravuje skôr, než príde prvý vlak. A hoci nikto nevie, koľko ich napokon bude, krajina nechce zostať prekvapená.
