Andreï Kozovoï tvrdí, že kým Západ dúfa v návrat k stabilite, Rusko smeruje opačným smerom. A Európa podľa neho stojí pred rozhodnutím, ktoré zmení jej vlastné dejiny.
Francúzsko práve dostalo do rúk knihu, ktorá kombinuje rodinnú ságu s ostrým politickým komentárom. Historik Andreï Kozovoï, profesor na Univerzite v Lille, v nej cez príbeh vlastnej rodiny opisuje, ako sa za sto rokov menila „duša“ ruského režimu – a prečo je presvedčený, že európsky kontinent čaká turbulentná budúcnosť.
V rozhovore pre L’Express zaznelo varovanie, ktoré znejú naliehavejšie než väčšina diplomatických analýz: „Európa žije svoj posledný pokojný rok.“
Kniha, ktorá spája gulag, literatúru aj dnešnú vojnu
Kozovoï vo svojej novej publikácii Les Exilés nespája len dejiny s osobnou rodinnou líniou. Popisuje, ako ruský štát v rôznych podobách opakovane rozdrvil nádeje na slobodu – od stalinizmu až po dnešnú Putinovu éru.
Jeho vlastná rodina je živým dôkazom toho, ako represie zasahovali celé generácie:
- jeho stará mama Olga Ivinskaia bola múzou Borisa Pasternaka a predlohou literárnej Lary v Doktorovi Živagovi,
- za ich vzťah ju dvakrát poslali do gulagu,
- Kozovoïho otec Vadim bol väznený za „protisovietsku propagandu“,
- rodičia si počas väznenia tajne vymieňali listy a preklady francúzskej poézie,
- po prepustení sa vzali a v 80. rokoch emigrovali.
Rodinná história je pre Kozovoïa dôkazom, že dnešné Rusko je viac pokračovaním minulosti než novým štátom.
Putin a jeho komplex minulosti
Autor sa v knihe aj v rozhovoroch kriticky venuje samotnému ruskému prezidentovi. Tvrdí, že jeho osobnosť formovali ťažké podmienky detstva, ponižovanie a chudoba.
Podľa historika je v Putinovi „isto prítomný menšinový komplex“. Vyrastal v zanedbanom komunálnom byte, rodičia pracovali v továrni a kultúrne zázemie bolo minimálne. Putinova súčasná obsesia s literatúrou a citátmi z dejín je podľa Kozovoïa pokusom prekryť tieto korene.
Aj preto sa snaží budovať svoj imidž cez preexponované historické paralely – aby jeho režim pôsobil kultúrnejšie a „osudovejšie“, než v skutočnosti je.
Európa pred voľbou, ktorú už nemožno odkladať
Kozovoï vyjadruje krajné znepokojenie z vývoja na Ukrajine. Podľa neho stojí kontinent pred rozhodnutím, ktoré nemožno obísť:
- buď Európa pošle Ukrajine vojakov,
- alebo sa pripraví na to, že Rusko rozpúta ďalšie konflikty v postsovietskom priestore.
„Kým Putin žije, Rusko sa nezastaví,“ tvrdí autor. Nevidí žiadny náznak, že by Kremeľ mal záujem stiahnuť sa alebo zmierniť agresívnu politiku.
Rastúce napätie v Rusku: tichá nespokojnosť, ktorá nestačí na zmenu
Hoci sa ruská spoločnosť navonok javí ako apolitická, historik upozorňuje, že na vidieku a v menších mestách pribúdajú protestné prejavy. Ľudí tlačí inflácia, rast daní aj zásahy do digitálnych práv.
Podľa Kozovoïa je to však stále príliš málo na to, aby vznikol celospoločenský tlak. Očakávaný zlom podľa neho nepríde z ulíc, ale „palácovým prevratom“ po Putinovej smrti, keď sa elity začnú medzi sebou preťahovať o moc.
O ruskú kultúru sa netreba báť – o ruský štát áno
V závere profesor kritizuje západných autorov, ktorí ruskú literatúru a kultúru vinia z imperiálneho myslenia. Podľa neho je to nebezpečné zjednodušenie.
„Nemôžeme postaviť novú budúcnosť tým, že vymažeme ruskú kultúru. Bez jej najlepších diel to jednoducho nejde,“ zdôrazňuje.
Pre Kozovoïa je budúcnosť Ruska otázkou politickej štruktúry – nie literárneho dedičstva.
