Ekonomický prísľub, ktorý narazil na realitu
Vláda verí, že zrušením niektorých sviatkov dokáže naplniť štátnu kasu stovkami miliónov eur. Na papieri to vyzerá jednoducho: jeden sviatok menej, jeden pracovný deň naviac. No keď sa človek pozrie na to, ako reálne fungujú firmy, úrady či školy, optimizmus kabinetu sa rýchlo rozplýva píše istream.sk
Otázka teda neznie, koľko by sme mohli zarobiť – ale koľko v skutočnosti dokážeme odpracovať.
Čo sa skrýva za číslom 230 miliónov eur
Ministerstvo financií stavia svoju argumentáciu na rovnosťou, ktorá v praxi neplatí: viac odpracovaných dní = vyšší výkon ekonomiky. Predpokladá, že zmena statusu vybraných sviatkov na bežné pracovné dni prinesie ročne približne 230 miliónov eur.
Ekonómovia však upozorňujú, že takto jednoduchá matematika ignoruje jeden zásadný fakt – „nový“ pracovný deň nie je plnohodnotný deň. Analytik Tomáš Boháček z 365.bank opisuje situáciu ako „poloprevádzkový režim“, v ktorom síce časť priemyslu ide bez prestávky, no veľká časť služieb a verejná správa pracujú výrazne pomalšie.
Inými slovami: výkon ekonomiky nebude v takýchto dňoch plný, ale nevyrovnaný.
Školy zatvorené, úrady na pol plynu
Najväčším problémom nie je neochota pracovať, ale logistika. Školy a škôlky budú počas týchto dní pravdepodobne zatvorené, čo zasiahne najmä ľudí v kancelárskych profesiách a vo verejných inštitúciách. Mnohí si budú musieť vziať voľno alebo ošetrovné, pretože jednoducho nemajú kam dať deti.
Úrady tak fungujú v skrátenom režime a presúvajú agendu na ďalšie dni. Podobne to vyzerá v zdravotníctve, kde sa počas sviatočných dní venujú hlavne urgentným prípadom a plánované zákroky stoja. Pridaná hodnota pre HDP je preto minimálna.
Keď ekonomika „beží“, no len na tri štvrtiny
Pri pohľade na aktuálne dáta je jasné, že optimistické vládne odhady stoja na vratkých nohách. Ročný výkon slovenskej ekonomiky dosahuje približne 100 miliárd eur. Ak by počas zrušeného sviatku bežala len na 75 %, štát automaticky prichádza o 34 miliónov eur za jediný deň.
A to je ešte priaznivý scenár. Boháček poukazuje aj na ďalšie varianty:
- pri 50 % výkonu polovice ekonomiky vzniká strata okolo 69 miliónov eur,
- v najhoršom prípade sa môže vyšplhať až na 120 miliónov eur.
Z pôvodného balíka 230 miliónov tak zostane len malá časť. V extrémnych prípadoch by štát dokonca mohol prerobiť.
Práca sa nestratí – iba posúva
V mnohých odvetviach už dnes fungujú prevádzky bez ohľadu na kalendár. V administratíve a v službách sa však objem práce nemení – len sa presúva. To, čo úradník neurobí počas voľného dňa, musí dohnať neskôr. Zrušený sviatok teda nevytvára novú ekonomickú hodnotu, iba komprimuje čas, v ktorom sa práca vykoná.
Výsledok je preto priamočiarý: pokiaľ štát nedokáže zabezpečiť jasné pravidlá fungovania verejných inštitúcií, školstva a služieb, nové “pracovné dni” zostanú skôr kozmetickou úpravou kalendára než reálnym prínosom pre ekonomiku.
