Bývalá prezidentka Zuzana Čaputová po skončení mandátu zmizla z každodennej politiky, no nie zo Slovenska. Krátky pobyt v zahraničí jej dal odstup, nie nový domov. Rozhodnutie zostať vysvetľuje osobne, pokojne – a s vedomím, že aj takéto gestá majú váhu.
Neodišla natrvalo. A nebola to náhoda
Po odchode z Prezidentského paláca v roku 2024 sa objavili špekulácie, že Čaputová sa presunie do zahraničia. Istý čas pôsobila v USA ako hosťujúca členka Inštitútu pre medzinárodné štúdiá na Stanfordovej univerzite. Skúsenosť ju obohatila, no trvalý odchod nepriniesla.
„Po výkone mandátu som chcela byť viac so svojou rodinou,“ povedala v rozhovore pre JOJ24. Práve rodina sa napokon stala rozhodujúcim faktorom.
Signál, ktorý nechcela vyslať
Rozhodnutie zostať malo aj druhý rozmer. Čaputová otvorene hovorí o symbolike. V čase, keď z krajiny odchádza množstvo ľudí, nechcela byť ďalším menom na zozname.
Zároveň zdôraznila, že Slovensko nepovažuje len za miesto minulosti, ale aj za priestor pre zmysluplnú prácu. „Ja mám Slovensko rada a mám pocit, že pokiaľ sa dá, pokiaľ mi to dáva zmysel, tu je moje miesto aj pokiaľ ide o nejakú prácu,“ dodala.
Verejný život bez funkcie
Čaputová stála na čele štátu v rokoch 2019 – 2024. Aj po odchode z úradu zostáva prítomná vo verejnom priestore – nie politickými vyhláseniami, ale hodnotovými postojmi a osobnými reakciami na spoločenské udalosti.
Jedna z nich ju zasiahla mimoriadne hlboko.
Správa, ktorá prišla z druhého konca sveta
Medzi obeťami teroristického útoku počas Chanuky na pláži Bondi Beach v Austrálii bola aj Slovenka Marika Pogany. Dlhé roky žila v Sydney, no pravidelne sa vracala domov. S Čaputovou ju spájalo blízke priateľstvo.
„Táto správa zasiahla mňa a moju rodinu o to viac, že Slovenka, ktorá bola jednou z obetí, bola našou dlhoročnou blízkou priateľkou. Nepovedala mi inak ako ‘Zuzanka moja’,“ napísala bývalá prezidentka na sociálnej sieti.
V spomienke sa vrátila aj k jej rodinnej histórii. „Jej osud a osud jej rodiny by vydal na knihu. Rozprávala mi ho hodiny, keď som ju viezla na jej prvú návštevu do Osvienčimu. Okrem jej mamy a strýka, ktorý sa z Osvienčimu vrátil, všetci ostatní členovia tejto významnej rožňavskej rodiny holokaust neprežili.“
Spojenie, ktoré nepreťali ani kontinenty
Marika Pogany po emigrácii našla v Austrálii nový život „ďaleko od zla, fašizmu a komunizmu“. Po roku 1989 sa však na Slovensko vracala každoročne. „Bola pri všetkých dôležitých udalostiach môjho života, vrátane prezidentskej inaugurácie,“ pripomenula Čaputová.
Aj tieto osobné väzby vysvetľujú, prečo bývalá hlava štátu nehovorí o Slovensku v minulom čase. Nie ako o kapitole, ktorá sa uzavrela, ale ako o priestore, ku ktorému sa stále hlási – ľudsky aj hodnotovo.
