Peniaze pôjdu za človekom, nie za systémom
Predstavte si rodinu, ktorá dnes lavíruje medzi opatrovateľským príspevkom, obmedzeným počtom hodín terénnej služby a dlhými čakacími lehotami. Od štátu dostáva pomoc, no často nie vtedy a nie tak, ako by potrebovala. Od roku 2027 sa má tento model zásadne zmeniť. Financovanie sociálnych služieb sa po novom postaví na rozhodovaní samotného odkázaného človeka.
Parlament schválil zákon, ktorý mení logiku systému: príspevok na pomoc pri odkázanosti už nebude viazaný na konkrétnu službu alebo poskytovateľa, ale poputuje priamo k osobe, ktorá pomoc potrebuje. Tá sa následne sama rozhodne, ako a kde peniaze využije.
Príspevok dostane odkázaná osoba. A rozhodne sama
Základná zmena je jednoduchá, no zásadná. Príspevok bude vyplácaný priamo odkázanej osobe, nie sprostredkovane cez opatrovateľa či zariadenie. Človek si vyberie, či peniaze použije na neformálnu starostlivosť v rodine, alebo na formálne služby – terénne, ambulantné či kombinované.
Výška podpory sa bude odvíjať od stupňa odkázanosti. Najvyšší, piaty stupeň, má priniesť 1 010 eur mesačne. Ak ide o dieťa, suma sa zvýši o ďalších 200 eur.
Pri štvrtom stupni je základ 830 eur, opäť s možným zvýšením pre dieťa.
Nasledujú 600 eur pri treťom, 460 eur pri druhom a 230 eur pri prvom stupni odkázanosti.
Pri prvých troch stupňoch však bude platiť obmedzenie: príspevok bude možné použiť výlučne na formálnu starostlivosť, teda na služby podporované štátom alebo verejnými inštitúciami.
Starostlivosť už nebude stáť na jednej osobe
Reforma reaguje aj na realitu domácností, kde starostlivosť často neleží na pleciach jedného človeka. Po novom bude možné rozdeliť príspevok až medzi troch opatrovateľov. Doteraz systém počítal len s jednou osobou, čo v praxi znamenalo preťaženie a vyčerpanie.
Zákon pamätá aj na prípady, keď opatrovateľ zabezpečuje nielen starostlivosť, ale aj chod celej domácnosti. Ak príjem domácnosti nepresiahne trojnásobok životného minima, opatrovateľ získa príplatok na využívanie ambulantných služieb.
Zároveň sa ruší dlhodobo kritizovaný limit 80 hodín mesačne, ktorý obmedzoval súbežné využívanie formálnej a neformálnej starostlivosti. Kombinácia rodinnej pomoci a profesionálnych služieb tak bude oveľa flexibilnejšia.
Nová profesia a prepojenie so zdravotníctvom
Súčasťou reformy je aj vznik novej pracovnej pozície – pracovníka dlhodobej starostlivosti. Ide o medzičlánok medzi sociálnymi službami a zdravotníctvom. Tento pracovník bude môcť vykonávať širší rozsah ošetrovateľských úkonov než dnes bežný opatrovateľ.
Jeho odmeňovanie má byť porovnateľné so sanitárom v nemocnici a zásadnou zmenou je, že ošetrovateľské výkony budú hradené z verejného zdravotného poistenia. Štát tak po prvý raz systémovo prepája sociálnu a zdravotnú starostlivosť v teréne.
Prečo sa reforma nespustí naraz
Hoci zákon musel byť schválený do 1. januára 2026 – ide o míľnik z Plánu obnovy a odolnosti – samotné vyplácanie príspevku sa začne až od 1. januára 2027. Dôvodom je postupné zavádzanie zmien a finančná realita verejných rozpočtov.
„Európska komisia nám predbežne odsúhlasila samotný obsah reformy, ale aj jej fázovanie, pretože napokon aj vzhľadom na náročnú finančnú situáciu v štáte sme sa rozhodli pre fázovanie tejto reformy,“ vysvetlil minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
Do hry vstúpia aj vyššie územné celky
Prvá etapa reformy má odštartovať 1. júla 2026. Vtedy sa do financovania neštátnych pobytových zariadení pre seniorov a opatrovateľskej služby zapoja aj vyššie územné celky (VÚC). Náklady v prvom roku však ešte uhradí ministerstvo práce.
Od roku 2027 sa má systém zmeniť trvalo. „Od roku 2027 sme zaviedli nové systémové opatrenie, že napokon sa takmer jedno percento z podielových daní ponechá vyšším územným celkom na to, aby mohli spolufinancovať neverejné pobytové zariadenia sociálnych služieb,“ doplnil minister Tomáš.
Zariadenia vo výstavbe dostanú výnimku
Zákon rieši aj otázku kapacít. Zariadenia, ktoré vzniknú po 30. júni 2026, no už majú rozpracovanú projektovú dokumentáciu alebo podanú žiadosť o stavebné povolenie do konca roka 2025, budú zaradené do koncepcií VÚC.
Existujúce zariadenia a projekty, do ktorých už boli vložené investície, musia byť považované za kapacity vo verejnom záujme minimálne do roku 2033. Cieľom je, aby reforma nespôsobila výpadky miest a neohrozila dostupnosť služieb v regiónoch.
Reforma sociálnych služieb mení pravidlá, ktoré platili celé roky. Ťažisko sa presúva k človeku, nie k systému. Či sa tento model osvedčí v praxi, ukáže až jeho spustenie. Isté však je, že ide o jednu z najväčších zmien v sociálnej politike za posledné desaťročie.
