Nový výskum tímu Dilipa Jesta, psychiatra a riaditeľa Centra pre zdravé starnutie v San Diegu, zistil, že ľudia sa cítia najviac osamotení v istých vekových obdobiach ich života. Podľa štatistík takáto kríza často nezávisí od našej vôle či životných okolností.
Zanalyzovali sme zmýšľanie ľudí v týchto vekových kategóriách a vytvorili náčrt krízových okamihov. Prečo teda ľudí postihuje samota?
1.obdobie života – 28 až 29 rokov
„Vek 28 rokov považujem za obdobie života, kedy sa už prestanete cítiť nesmrteľný. Vek, keď váš veselý, niekedy deštruktívny spôsob života, dá o sebe vedieť. Vek, kedy telo potrebuje zaplatiť za bujaré bezsenné noci hriechu, za sedavú prácu, za svoje zlé návyky.
Vek, keď sa vážne zamyslite nad tým, ako by bolo pekné začať správne jesť, vzdať sa alkoholu, venovať sa nejakému športu, motivovať sa k tomu, aby ste už neboli módnym trendom, a desivé myšlienky o tom, že ak to čoskoro neurobíte, potom to bude ešte horšie. 28 je akýsi druh úpadku fyziologickej mladosti.“
Znie to smutne, ale ide o povinný odrazový mostík. Postupom času tieto myšlienky prejdú a vy naberiete druhý dych. Ľudia v tomto veku začínajú cítiť príchod konca svojej dekády mladosti a podvedomie im kladie otázky ako: „Žijem správne? Prečo som ešte nedosiahol to, o čom som sníval? Možno som to niekde pokazil?
Čo potrebujem zmeniť?,“ a podobne. Zdá sa, že život rýchlo plynie, ale v skutočnosti je to len obdobie omeškaných záverov.
2.obdobie – okolo 50.roku života
„Pracoval som v obrannom priemysle. 25 rokov som bol tým najmladším: najprv mladý špecialista, potom najmladší šéf laboratória, neskôr najmladší hlavný konštruktér. Po istom čase som prešiel do súkromnej spoločnosti, kde som sa hneď stal najstarším, omnoho starším ako všetci ostatní.
Všetci mi vykali a ja som si s každým tykal, dokonca sa ma spýtali, či mi nemajú pomôcť s nosením ťažkej tašky. Tu som znervóznel a nedokázal som pochopiť, čo je vo veci. Mal som 47 rokov, pre mojich kolegov je to veľa.“
50 rokov je vo všetkých smeroch solídny vek. Do tejto doby väčšina ľudí vykonáva „základné“ sociálne úlohy: nájdu sa, prídu do emocionálnej stability, založia si rodinu, postavia dom, dosiahnu vrchol vo svojej kariére. Samozrejme, s tým všetkým prichádzajú aj nové otázky:
„Čo teraz? Aký je môj ďalší cieľ?“ Ide o nevyhnutné a dočasné obdobie hľadania zmyslu života, ktoré nám pomáha nájsť si nové ciele. Avšak bez nepríjemných momentov neexistuje žiadna cesta na posun dopredu.
3.obdobie – 80 rokov a viac
Určite mnohí z vás majú alebo poznajú starých rodičov, ktorí si šetria na pohreb. Kupujú nádherné šaty, ktoré nie sú určené na chodenie po svete, ale na výpravu na poslednú cestu. Dávajú krížiky na fotografie nad obrazy mŕtvych priateľov. To je veľmi smutné.
Bohužiaľ, toto životné obdobie sa neraz považuje za obdobie prežitia. Keď je už všetko v živote dosiahnuté, niečo je zmeškané či zabudnuté a veľa sa nenávratne stratí, ostáva len pozerať sa okolo a žiť v spomienkach. Zároveň však existujú príklady ľudí nad 80 rokov, ktorí žijú rozmanitejším životom ako väčšina mladých ľudí: začínajú blogovať, učia sa nové veci, cestujú, pracujú a opäť dokazujú, že všetky životné krízy v našom živote sú zdolateľné. Dokonca aj kríza po 80-tke!
Pozrite sa na svoj život: čo si myslíte, existujú iné obdobia, kedy takmer každý človek riskuje prežitie takejto krízy?
