Počet ruských vojakov, ktorí sa rozhodnú opustiť armádu a ujsť z vojny na Ukrajine, prudko rastie. Hoci Kremeľ oficiálne štatistiky nezverejňuje, dostupné dôkazy naznačujú, že ide o bezprecedentný jav.
Dobrovoľníci z iniciatívy Go Through the Forest, ktorú vedú ruskí exulanti a ktorá pomáha mužom vyhnúť sa vojenskej službe, tvrdia, že v roku 2025 pomohli viac dezertérom než za všetky predchádzajú roky dokopy. Podľa výskumu nezávislých médií, vychádzajúceho z neúplných súdnych záznamov, ruské vojenské súdy od roku 2022 rozhodli najmenej v 18-tisíc prípadoch dezercie – skutočné číslo však môže byť výrazne vyššie.
Odhady hovoria o desiatkach tisíc utekajúcich vojakov
Ukrajinská open-source spravodajská organizácia Frontelligence Insight analyzovala interné dokumenty ruských jednotiek a dospela k záveru, že do leta 2025 dezertovalo takmer šesťnásobne viac ruských vojakov než v januári 2024. Ročný podiel dezertérov sa medziročne zdvojnásobil.
foto: ft.com
Organizácia odhaduje, že v roku 2025 môže z ruskej armády ujsť až 70-tisíc vojakov, čo predstavuje približne 10 percent ruských síl nasadených na Ukrajine.
Hlavné dôvody? Katastrofálne podmienky služby – fyzické vyčerpanie, obrovské straty, neschopní velitelia, nedostatok výstroja, minimálny výcvik a prakticky žiadny oddych.
Dezercia trápi aj Ukrajinu, tam sú však čísla verejné
Problém dezercie sa nevyhýba ani Ukrajine, no rozdiel je v transparentnosti. Podľa tamojších prokurátorov bolo od roku 2022 do júla tohto roka za neoprávnenú neprítomnosť začatých 202 997 trestných konaní a 15 564 osôb bolo oficiálne obžalovaných.
Keďže západní novinári majú na Kremľom kontrolované frontové línie len minimálny prístup, osobné výpovede dezertérov sú často jediným oknom do reality vojny. Britský denník The Times oslovil troch bývalých ruských vojakov, ktorí vystupujú pod zmenenými menami.
„Keď podpíšeš zmluvu, si otrok“
34-ročný Nikolaj, pôvodne právnik, sa na front dostal podľa vlastných slov „vlastnou hlúposťou“. Po vypuknutí vojny mu pre sankcie skolabovalo zamestnanie, príjem dramaticky klesol a v zúfalej finančnej situácii v januári 2025 podpísal zmluvu s armádou.
„Keď sa Trump dostal k moci, všade sa hovorilo, že vojna sa čoskoro skončí. Vtedy sa hlásilo veľa ľudí – aj ja,“ povedal. Po desaťdňovom výcviku ho poslali cez Rostov do výcvikového tábora v okupovanom Mariupole.
Tam pochopil, že urobil fatálnu chybu.
„Ak podpíšeš zmluvu, už neodídeš. Je to moderné otroctvo. Nemáš žiadne práva. Zoberú ti telefón, pas, dokumenty. Útek je takmer nemožný.“
Po nezvyčajne dlhom výcviku ho zaradili do útočnej jednotky. „Každý vie, že útočný oddiel znamená smrť.“
Jeho jednotka celé leto držala obranné pozície, no aj bez postupu utrpela devastujúce straty v dôsledku dronov, delostrelectva a mín. Vojaci sa pohybovali medzi rozkladajúcimi sa telami padlých v snahe nájsť vodu. Z pôvodných 45 mužov ich do konca júla prežilo len päť.
„Zvykneš si. Včera si s niekým piješ kávu, dnes je mŕtvy. Potom prídu noví. A tí tiež zomrú.“
Rozhodnutie zúfalcov: zmrzačiť sa, aby prežil
Keď prišiel rozkaz na ďalší útok, Nikolaj si uvedomil, že má len tri možnosti: zabiť sa, vzdať sa nepriateľovi alebo dostať sa do vojenskej nemocnice. Rozhodol sa pre tretiu – a úmyselne sa zranil.
Použil granát RGD, ktorý je medzi dezertérmi „populárny“, pretože menšia šanca je, že pretrhne životne dôležité tepny. Výbuch mu roztrhal ruku, no on to vnímal ako záchranu.
„Bolo to strašidelné, ale nechcel som bojovať. Buď guľka do hlavy, alebo toto. Aj potkan si odhryzne vlastnú labu, aby prežil.“
Po evakuácii do Ruska z krajiny ušiel. O mierových rokovaniach hovorí skepticky:
„Rusko nemá záujem to ukončiť. Vedenie nie je pripravené hovoriť o mieri. Straty sú obrovské, hrozivé.“
Zároveň priznáva hlbokú vinu:
„Nemám výhovorky. Zúčastnil som sa tej hrôzy a asi si to ponesiem celý život.“
„Politici spia v zlatých posteliach, vojaci hnijú v dierach“
27-ročný Anton slúžil kedysi ako kadet v ruskom námorníctve. Po vypuknutí invázie bol mimo prvej mobilizácie, no v novembri 2023 – po vzore otca, bývalého dôstojníka – podpísal ročnú zmluvu.
„Som silný, tvrdý chlap. Nemohol som zostať doma, keď tam boli kamaráti.“
Chcel byť veliteľom útočnej jednotky, no skončil pri protilietadlovej obrane. Zlom prišiel po návrate z prvej dovolenky, keď videl zákopy vyzdobené ikonami a krížmi. Neskôr sa opýtal pravoslávneho kňaza, prečo je zabíjanie „správne“, ak strieľa Rus, no „nesprávne“, keď sa bránia Ukrajinci.
Odpoveď ho šokovala:
„Oni robia chybu, nie ty.“
Po skončení kontraktu sa pokúsil legálne uniknúť z armády. Namiesto toho mu hrozilo väzenie. Keď traja muži v civile vrazili dvere do domu jeho matky, utiekol.
„Spíš v dierach v zemi a behajú ti po nohách myši. Medzitým politici spia v bielych posteliach, jedia zo zlatých tanierov a ich deti študujú na univerzitách.“
„To, čo hlásia Moskve, je obrovská lož“
Najmladší z trojice, 21-ročný Alexander, pracoval pred odvodom ako rušňovodič a otvorene sa označuje za odporcu vojny. Po povinnej službe podpísal zmluvu kvôli peniazom.
Na veliteľstve v Donbase spracovával mapy a sledoval dronové útoky. Bol svedkom toho, ako dôstojníci zámerne klamali vlastným nadriadeným. Keď navštívil jednotku generál Gerasimov, Alexander dostal príkaz vytlačiť mapy, ktoré sa líšili o kilometre od reality.
„Bola to gigantická lož.“
Keď dostal dovolenku, opustil Rusko. Mierové rokovania považuje za divadlo:
„Putin túži po krvi. Chce zabíjať a plieniť. Je to ničenie ruského národa vlastným prezidentom.“
