Ukrajinský prezident hovorí o mieri opatrne. Nie preto, že by ho nechcel, ale preto, že rýchle riešenia môžu mať dlhé následky. Kým Washington tlačí na dohodu, Kyjev si stráži červené línie. A tie sa podľa Volodymyra Zelenského nemenia.
Mier na papieri, nie v realite
Žiadny hotový mierový plán zatiaľ neexistuje. Návrhy na ukončenie vojny sú stále len pracovným materiálom, ktorý sa môže ešte výrazne meniť. Zelenskyj to povedal v pondelok večer novinárom s tým, že snaha o rýchlu dohodu nesmie ísť na úkor jej kvality.
Spojené štáty podľa neho tlačia na tempo, Ukrajina však trvá na tom, aby výsledok nebol len krátkou prestávkou v bojoch. „Musíme zabezpečiť kvalitu mieru,“ odkázal prezident s tým, že ďalšie rokovania medzi americkými a ukrajinskými vyjednávačmi sa môžu uskutočniť už cez víkend v USA.
Donbas nie je predmetom obchodu
Jedna vec je pre Kyjev nemenná. Ukrajina neuzná Donbas ako ruské územie – ani de facto, ani de jure. Zelenskyj to povedal priamo v diskusii s novinármi na WhatsAppe.
Zároveň odmietol myšlienku, že by sa v tomto regióne vytvorila „voľná ekonomická zóna“ pod kontrolou Moskvy. Práve takýto scenár sa mal objaviť v jednom z návrhov americko-ruského plánu. Podľa Kyjeva by to znamenalo legitimizáciu okupácie zadnými dverami.
Európa, USA a otázka územných ústupkov
Rokovania v Berlíne, na ktorých sa stretli zástupcovia Ukrajiny, USA a viacerých európskych krajín, ukázali, kde je hlavný problém. Otázka územných ústupkov zostáva najväčšou prekážkou dohody.
Zelenskyj však zároveň naznačil posun v inej oblasti. Dohoda o silných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu je podľa neho „veľmi blízko“. Nejde už len o rámec – existuje konkrétny dokument, ktorý má ísť na schvaľovanie do amerického Kongresu a čaká ho už len finalizácia.
Európski lídri vrátane predstaviteľov Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva po rokovaniach potvrdili, že sú pripravení podieľať sa na bezpečnostných garanciách aj na povojnovej obnove krajiny. V hre je aj vytvorenie mnohonárodných síl, ktoré by pôsobili priamo na ukrajinskom území, a záväzok vojenskej pomoci v prípade ďalšieho útoku.
Ak mier nebude, príde tlak
Kyjev má pripravený aj plán B. Ak Rusko odmietne diplomatické riešenie, Ukrajina požiada USA o ďalšie sankcie a viac zbraní, vrátane rakiet s dlhým doletom. Zelenskyj zároveň pripomenul, že ak bude vojna pokračovať, krajina počíta s ročnou obrannou pomocou vo výške 45 miliárd eur.
V prípade zastavenia bojov by rovnaké prostriedky smerovali na obnovu zničenej infraštruktúry a ekonomiky.
Ukrajina podporuje aj myšlienku vianočného prímeria, najmä pokiaľ ide o útoky na energetické ciele. Nemecký kancelár Friedrich Merz v tejto súvislosti vyzval Moskvu, aby prestala „terorizovať“ civilné obyvateľstvo, aspoň počas sviatkov. Podľa neho by práve takáto pauza mohla otvoriť dvere k rokovaniam o trvalejšom pokoji zbraní.
Zatiaľ však zostáva všetko otvorené. Mier sa spomína čoraz častejšie, no cesta k nemu je stále plná podmienok, ktoré si ani jedna strana nechce nechať diktovať.
