Keď „čerstvé“ pečivo skrýva viac otáznikov než odpovedí
Zákazník si ráno kúpi teplý rožok, ešte vonia po peci. Netuší však, že jeho cesta sa nezačala v miestnej pekárni, ale stovky kilometrov odtiaľ – a že základná surovina mohla pochádzať z krajiny, ktorej poľnohospodárske produkty majú na Slovensku stopku. Práve tento rozpor dnes otvára nový spor okolo mrazeného pečiva v obchodoch.
Štát má zákaz, trh má obchádzku
Slovensko oficiálne zakázalo dovoz vybraných poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny. Dôvody sú známe: obavy o zdravie ľudí a používanie agrochemikálií, ktoré Európska únia nepovoľuje. Lenže zákaz platí pre suroviny, nie pre hotové výrobky. A presne tu sa podľa mlynárov otvorila trhlina v systéme.
Mrazené chleby, bagety či sladké pečivo prichádzajú do krajiny ako hotový tovar z iných štátov EÚ. Kontrola pôvodu múky v nich je minimálna – ak vôbec existuje. Výsledok? To, čo je zakázané dovážať ako pšenica, sa môže nepriamo dostať k spotrebiteľovi v podobe „čerstvo dopečeného“ výrobku píše newsbyte.sk.
Domáci producenti pod drobnohľadom, dovoz nie
Členovia Slovenská spoločnosť mlynárov upozorňujú na nerovnováhu. Kým slovenské mlyny prechádzajú kontrolami od poľa až po výrobu múky, pri zahraničných polotovaroch sa pôvod surovín stráca v dodávateľskom reťazci.
Podľa generálneho sekretára Milan Lapšanský denne prekračujú hranice tisíce kamiónov s mrazeným pečivom zo západnej Európy. „Nikto systematicky neskúma, z akej múky boli tieto výrobky vyrobené,“ upozorňuje. A práve tu vidí riziko – lacné suroviny nakúpené mimo EÚ môžu skončiť na pultoch bez toho, aby si to spotrebiteľ všimol.
Marketing čerstvosti verzus realita mrazničiek
Obchodné reťazce pritom stavajú predaj na emócii čerstvosti. Dopekanie priamo v predajni vytvára dojem lokálnej výroby, hoci výrobok mohol prejsť pol Európou v mraziarenskom kamióne. Právne je všetko v poriadku, informačne už menej.
Spotrebiteľ sa z obalu nedozvie, odkiaľ pochádza múka ani aké pesticídy mohli byť použité pri pestovaní obilia. V čase, keď sa kladie dôraz na transparentnosť potravín, ide o paradox, ktorý štátne pravidlá zatiaľ neriešia.
Zákaz na papieri, otáznik v praxi
Vyhláška 364/2023 Ministerstvo hospodárstva SR zakazuje dovoz a distribúciu komodít ako pšenica, kukurica či slnečnica z Ukrajiny. Mlynári však upozorňujú, že hotové výrobky z iných krajín EÚ už tomuto režimu nepodliehajú, hoci môžu byť z rovnakých surovín.
Riešenie podľa nich existuje: cielenejšie kontroly a vyžadovanie dokladov o pôvode surovín aj pri mrazených pekárenských výrobkoch. Úloha by mala pripadnúť najmä Štátna veterinárna a potravinová správa.
Kto nesie riziko? Nakoniec spotrebiteľ
Celý spor sa dnes netýka len mlynárov či obchodných reťazcov. Dopad má najmä na ľudí, ktorí si myslia, že kupujú bezpečné a kontrolované potraviny. Kým štát rieši zákaz na úrovni surovín a trh funguje na úrovni hotových výrobkov, vzniká priestor, kde zodpovednosť mizne.
Otázka teda neznie, či je mrazené pečivo zlé. Otázka znie, či štát dokáže garantovať, z čoho je vyrobené. A na tú zatiaľ jasná odpoveď neexistuje.
