Tomuto sa hovorí pravá láska. Žena chodí každý deň na vlakovú stanicu, aby počula hlas svojho milovaného zosnulého manžela.
65-ročná Dr. McCollum, praktická lekárka, sa zoznámila so svojím manželom divadelným hercom, v roku 1992 na zájazde v Maroku. Po tom, čo skončil s herectvom, pracoval pre zájazdovú a výletnú spoločnosť.
Dvojica, ktorá žila v severnom Londýne, bola spolu až do roku 2007, kedy manžel Dr. McCollum zomrel.
,,Bolo zničujúce ho stratiť. Mal veľkú chuť do života.“ Doktorka McCollumová uviedla, že často cestovala cez nábrežie a rada počúvala hlas svojho manžela, aj keď bol ešte nažive.
Po jeho smrti chodievala na nádražie počúvať hlas svojho manžela a aspoň týmto spôsobom si ho pripomínala. „Keďže zomrel, sedela som a čakal na ďalší vlak, kým som nepočula jeho hlas.
No prvého novembra som zrazu počula úplne iný hlas. Bola som ohromená, keď tam hlas môjho milovaného Oswalda už nebol. Zisťovala som, čo sa stalo, a bolo mi povedané, že stanica zaviedla nový digitálny systém a jeho hlas do tohto systému nevedeli nahrať.“
Riaditeľ londýnskeho metra Nigel Holness uviedol. „Spoločnosť oslovila vdova po Oswaldovi Laurenceovi, aby zistila, či by mohla získať kópiu ikonického oznámenia „mind the gap“, ktoré jej manžel nahral pred viac ako 40 rokmi.
Jej príbeh sa nás veľmi dotkol, takže zamestnanci záznam vypátrali a nielenže sa im podarilo získať kópiu oznámenia na CD, aby si ho mohla ponechať, ale tiež pracujú na obnovení oznámenia na stanici Embankment.“
Manželka Oswalda bola veľmi vďačná prepravnej spoločnosti a všetkým zamestnancom, za ochotu a pomoc pri vypátraní hlasového záznamu. Týmto spôsobom si môže manžela pripomínať kedykoľvek aj doma.
