Keď rodičia malých detí rátajú každé euro, štát im sľubuje novú pomoc. Otázka však neznie, či je nápad dobrý, ale koľkých rodín sa reálne dotkne. Už dnes je totiž jasné, že pripravovaná rodinná karta nebude univerzálnym riešením, ale selektívnym nástrojom s pevne danými mantinelmi.
Projekt, ktorý má ambíciu uľahčiť život rodičom detí do troch rokov, totiž počíta len s obmedzeným počtom kariet a pilotnou prevádzkou. Pre niektorých môže znamenať úľavu, pre iných len ďalší príklad toho, že štátna pomoc má svoje limity.
Pomoc, ktorá sa neušla všetkým
Štát v prvej fáze plánuje vydať približne 150-tisíc rodinných kariet. Už tento údaj naznačuje, že nejde o plošné opatrenie pre všetkých rodičov malých detí. Karta má cieliť na domácnosti s deťmi do troch rokov, no nie je isté, ako rýchlo sa k nej rodiny dostanú a podľa akých kritérií.

Pre časť rodičov tak môže vzniknúť paradox: pomoc, o ktorej sa veľa hovorí, zostane mimo ich dosahu. Najmä v regiónoch, kde je menej zapojených obchodníkov či služieb, môže mať karta skôr symbolickú než reálnu hodnotu.
Zľavy namiesto dávok
Rodinná karta nestavia na priamych finančných príspevkoch. Jej logika je iná: znižovať výdavky cez zľavy. Tie sa majú týkať najmä plienok, detskej výživy, ale aj voľnočasových aktivít či služieb spojených so starostlivosťou o malé deti.
Rezort práce tým dáva najavo, že nechce zvyšovať dávky, ale motivovať spotrebu v spolupráci so súkromným sektorom. Či to bude fungovať, bude závisieť od ochoty obchodníkov a poskytovateľov služieb zapojiť sa do systému – a ponúknuť zľavy, ktoré rodičia naozaj pocítia.
Digitálna karta ako filter
Kľúčovým prvkom projektu má byť digitálna forma karty. Ministerstvo počíta s tým, že väčšina rodičov ju bude používať cez mobilnú aplikáciu, podobne ako firemné benefitné systémy. Plastová karta má byť skôr doplnkom.
Aj tu sa však ukazuje hranica systému. Digitálne riešenie síce šetrí náklady a zjednodušuje správu, no automaticky zvýhodňuje rodičov, ktorí majú prístup k smartfónu a sú zvyknutí pracovať s aplikáciami. Pre časť sociálne slabších rodín to môže byť ďalšia bariéra.
Päť rokov na overenie reality
Projekt rodinnej karty je zatiaľ nastavený ako päťročný pilot. Minister práce Erik Tomáš hovorí o rýchlom tempe plnenia sľubov a o inšpirácii zo zahraničia, najmä z Česka a Maďarska. Rezort už rozbehol trhové konzultácie, aby preveril technické možnosti a pripravil verejné obstarávanie.
Práve pilotná fáza však naznačuje, že štát si nie je istý výsledkom. Rodinná karta môže po piatich rokoch skončiť, zostať v obmedzenej podobe alebo sa rozšíriť. Závisieť to bude od toho, či sa z nej stane skutočný nástroj pomoci, alebo len ďalší sociálny benefit, ktorý funguje dobre na papieri.
Rodinná karta tak dnes nie je príbehom veľkej systémovej zmeny. Je skôr testom toho, kam až štát dokáže zájsť bez toho, aby siahol na rozpočet priamo – a koho pritom nechá bokom.

