Rodiny počítajú každé euro, služby zdražujú a firmy odkladajú investície. Kým bežní ľudia riešia rastúce účty, nad Slovenskom sa začína črtať oveľa väčší problém: verejné financie smerujú k bodu, z ktorého sa už bude ťažko vracať späť.
Najnovšie hodnotenie od Medzinárodný menový fond ukazuje, že bez zásadných reforiem môže verejný dlh Slovensko do roku 2040 vyskočiť až na 105 % HDP. Takýto scenár by štátu prakticky zviazal ruky — v ďalšej kríze by už nemal z čoho pomáhať.
Najprv to pocítia peňaženky ľudí
Ekonomika spomaľuje práve v čase, keď by mala naberať silu. Rast HDP sa podľa odhadov v roku 2025 prepadol na 0,8 %, pričom rok predtým dosahoval 1,9 %. Na budúci rok sa očakáva len mierne zrýchlenie na približne 0,9 %.
Pre domácnosti to znamená jednoduchú rovnicu: menej pracovných príležitostí, opatrnejšie firmy a slabší tlak na rast miezd. Súčasne zostáva vysoký fiškálny deficit — okolo 5 % HDP — čo vláde berie priestor na výraznejšiu pomoc.
Kombinácia úspor, globálnej neistoty a drahších služieb tlmí spotrebu. Jediným citeľnejším impulzom ostávajú dobiehajúce verejné investície financované z fondov Európska únia.
Vyššie dane nepomohli, výber zaostal
Jedným z hlavných pokusov o ozdravenie rozpočtu bolo zvýšenie DPH na 23 %. Výsledok však zaostal za očakávaniami.
Príjmy štátu boli nižšie približne o 1,2 miliardy eur, než sa plánovalo. Firmy aj spotrebitelia sa prispôsobili: časť výdavkov zmrazili, časť presunuli mimo oficiálnej ekonomiky. Tento posun potvrdzuje aj pokles efektívnej daňovej sadzby zo 17,7 % na 16,1 %.
Inými slovami — vyššie sadzby automaticky neznamenajú vyšší výber. A čím viac sa tlak prenáša na spotrebiteľov, tým viac sa oslabuje domáci dopyt, ktorý by mal byť motorom rastu.
Služby dražejú, inflácia sa nechce pustiť
Zatiaľ čo ceny tovarov sa postupne stabilizujú, sektor služieb zostáva problémom. Medziročné zdražovanie sa tu pohybuje až okolo 8 %. Práve služby pritom tvoria veľkú časť rodinných rozpočtov — od bývania cez dopravu až po zdravotnú starostlivosť.
Táto „lepkavá“ inflácia ukusuje z reálnych príjmov aj napriek nominálnemu rastu miezd. Pre štát je to dvojitý problém: ľudia míňajú opatrnejšie a zároveň rastú výdavky na sociálne kompenzácie.
Domáce prognózy hovoria, že v roku 2026 by mohol HDP vzrásť asi o 1,3 %, čo je stále málo na to, aby krajina dokázala „vyrásť z dlhu“ prirodzeným spôsobom.
Bez ďalších krokov sa dlh rozbehne snehovou guľou
Fond upozorňuje, že ak chce vláda stlačiť deficit na 2,8 % HDP do roku 2028, bude potrebné prijať dodatočné opatrenia v objeme približne 2,3 % HDP. Bez nich sa dlh začne správať ako snehová guľa — úroky porastú rýchlejšie než ekonomika a každý ďalší rok bude riešenie drahšie.
Situáciu môže ešte viac skomplikovať plánované ukončenie dovozu ruského plynu do roku 2027, na ktorom sa dohodla Európska únia. Tento krok môže opäť zvýšiť ceny energií a pridať ďalší tlak na infláciu.
Výsledný obraz je jasný: ak sa konsolidácia spojí len s vyššími daňami a nie so systémovými reformami, účet zaplatia najmä domácnosti. A čím dlhšie sa bude rozhodovanie odkladať, tým tvrdšie dopady pocíti celá ekonomika.
