Vodič kamiónu z Indie jazdí po slovenských cestách, zatiaľ čo nezamestnaný muž z Rimavskej Soboty zostáva doma. Výrobná hala na západe krajiny prijíma Ukrajincov, hoci o pár stoviek kilometrov ďalej evidujú úrady práce tisíce ľudí bez práce. Slovenský pracovný trh funguje v napätí: ľudia chýbajú, ale zároveň akoby boli.
Za týmto paradoxom sa skrýva hlbší problém. Systém nedokáže spojiť voľných ľudí s voľnými miestami – a preto si ich dováža zo zahraničia.
Firmy nehľadajú národnosť, ale človeka
Zamestnávatelia hovoria čoraz otvorenejšie: bez zahraničných pracovníkov by časť ekonomiky nefungovala. Najviac to vidno v doprave, stavebníctve a technických profesiách.
Len v cestnej doprave chýba približne 16 000 vodičov. Podobná situácia je aj v priemysle, kde výroba závisí od dostupnosti ľudí informuje startitup.sk.
Nejde pritom len o mzdy. V niektorých profesiách sú už porovnateľné so zahraničím. Rozhodujú stabilita pravidiel, daňové zaťaženie či sociálny systém.
Pre firmy je preto jednoduchšie priviezť pracovníka zo zahraničia než čakať na zmenu doma.
Krajina prichádza o vlastných ľudí
Slovensko zároveň stráca vlastnú pracovnú silu. V zahraničí pracuje približne 300 000 Slovákov v produktívnom veku.
Mnohí robia presne tie profesie, ktoré doma chýbajú. Rozdiel nie je len v platoch, ale v celkových podmienkach – stabilite, dôchodkoch či čistom príjme.
Ak sa trend nezmení, do roku 2040 môže Slovensko prísť až o 11 % pracujúcich.
Cudzinci zapĺňajú systémové medzery
Na trhu práce dnes pôsobí asi 144 000 zahraničných pracovníkov, teda takmer 7 % zamestnancov. Väčšina z nich prichádza z krajín mimo EÚ.
Najviac je Ukrajincov, nasledujú Srbi, Indovia či Česi. Počet Indov pritom v poslednom roku prudko rástol.
Cudzinci pracujú najmä vo výrobe – až 38 % ako operátori a montéri. Často pritom nejde o ich pôvodnú profesiu. Viac ako polovica nepracuje v odbore a Slovensko si ani nevybrali ako prvú cieľovú krajinu.
Pre mnohých je len dočasnou zastávkou.
Utečenci už nie sú náklad
Debata sa často sústreďuje na náklady, no čísla hovoria inak.
Ukrajinci odvedú tento rok na daniach a odvodoch približne 518 miliónov eur a ďalších asi 100 miliónov eur na spotrebných daniach. Spolu ide o viac než 600 miliónov eur.
Naopak, čisté náklady štátu klesli z 153 miliónov eur v roku 2022 na menej než 100 miliónov eur ročne. Čím dlhšie utečenci zostávajú, tým viac prispievajú.
Problém nie je migrácia, ale nefunkčný systém
Najväčší paradox zostáva: vysoká nezamestnanosť v niektorých regiónoch a zároveň nedostatok pracovníkov inde.
Okresy ako Rimavská Sobota či Revúca majú dlhodobo najvyššiu nezamestnanosť, zatiaľ čo firmy inde dovážajú ľudí zo zahraničia.
Dôvodom je nízka mobilita, slabá infraštruktúra a neefektívna práca s dlhodobo nezamestnanými. Systém nedokáže využiť vlastné rezervy.
Bez zmien môže odísť aj priemysel
Ak sa situácia nezmení, dôsledky budú aj ekonomické. Firmy si vyberajú krajiny podľa dostupnosti pracovnej sily a stability.
Ak Slovensko nedokáže zabezpečiť ľudí a konkurencieschopné podmienky, výroba sa môže presunúť inde.
Otázka už nestojí, či cudzinci sú potrební. Skutočný problém je, či krajina dokáže udržať ľudí – zahraničných aj vlastných.
