Keď horí dom alebo treba zachraňovať život, ľudia neváhajú – volajú hasičov. Keď však ide o rozhodovanie o krajine, dôvera sa vytráca. Najnovší prieskum ukazuje ostrý kontrast: čím bližšie je inštitúcia k praktickej pomoci, tým viac jej ľudia veria. A naopak – čím viac moci má, tým menej jej dôverujú.
Hrdinovia bez politiky
Na absolútnom vrchole dôvery stojí Hasičský a záchranný zbor SR. Dôveru mu vyjadruje až 89 percent dospelých. Tento výsledok je výnimočný nielen výškou čísla, ale aj tým, že sa takmer nelíši medzi rôznymi skupinami obyvateľstva.
Hasiči spájajú to, čo iné inštitúcie rozdeľujú – dôverujú im mladí aj starí, voliči rôznych strán aj ľudia bez politickej preferencie. Sú vnímaní ako profesionáli mimo konfliktov.
S výrazným odstupom nasleduje armáda, ktorej dôveruje približne 60 percent ľudí. Tu sa už objavujú rozdiely – viac jej veria staršie generácie a tí, ktorí sa aktívne zúčastňujú volieb.
Miestna moc funguje lepšie než štát
Relatívne stabilnú pozíciu si držia samosprávy. Dôveruje im 52 percent populácie, čo je v slovenskom kontexte nadpriemer.
Zaujímavé je, že dôvera rastie s vekom a vzdelaním. Silnejšiu podporu majú aj medzi obyvateľmi hlavného mesta či medzi voličmi konkrétnych politických strán. Na rozdiel od centrálnej politiky sú však samosprávy bližšie každodennému životu – riešia cesty, školy, odpad.
A práve táto „viditeľnosť výsledkov“ sa zdá byť kľúčová.
Štátne inštitúcie strácajú kredit
Polícia, súdy aj prezidentský úrad sa pohybujú v pásme nižšej dôvery. Polícii verí menej než polovica obyvateľov, súdom 34 percent a prezidentskému úradu len o niečo viac.
Ešte horšie sú na tom najvyššie orgány moci. Vláde dôveruje len niečo vyše štvrtiny ľudí, parlamentu dokonca iba 17 percent.
Ide o najnižšie čísla v celom rebríčku. Dôvera sa tu koncentruje najmä medzi staršími voličmi a podporovateľmi aktuálnej koalície.
Paradox: zahraničiu veríme viac než vlastnej politike
Zaujímavý obrat nastáva pri pohľade na medzinárodné organizácie. Tie v niektorých prípadoch predbiehajú domáce inštitúcie.
Najlepšie vychádza Vyšehradská štvorka (V4) s dôverou 49 percent. Nasledujú NATO a Organizácia Spojených národov, obe nad hranicou 40 percent. Európskej únii dôveruje 39 percent respondentov.
Rozdiely sú však výrazne generačné. Starší ľudia inklinujú skôr k regionálnym formátom ako V4, zatiaľ čo mladí a vzdelanejší obyvatelia dôverujú skôr EÚ a NATO.
Dôvera sa láme podľa veku aj politiky
Prieskum ukazuje, že dôvera nie je len otázkou skúsenosti, ale aj identity.
Voliči koaličných strán majú bližšie k domácim inštitúciám – vláde, parlamentu či prezidentovi. Opoziční voliči naopak viac veria medzinárodným štruktúram.
Najnižšiu dôveru naprieč všetkými kategóriami vykazujú nevoliči.
Aj vek zohráva zásadnú rolu. Staršie generácie majú tendenciu veriť štátu, mladšie skôr svetu mimo neho. Zároveň však práve mladí častejšie nevedia zaujať jasný postoj.
Čo z toho vyplýva
Slovensko sa ocitá v situácii, kde dôvera neplynie z moci, ale z výkonu. Ľudia veria tým, ktorí konajú – a nedôverujú tým, ktorí rozhodujú.
Prieskum agentúry NMS Market Research Slovakia, realizovaný medzi 4. a 8. februárom 2026 na vzorke 1 003 respondentov, tak neukazuje len rebríček inštitúcií. Odráža aj hlbší problém: vzdialenosť medzi štátom a jeho občanmi.
