Peniaze plynú, dôvera nie
Keď slovenské firmy hľadajú ľudí do výroby, nemocnice zháňajú sestry a reštaurácie personál, často ich nachádzajú medzi Ukrajincami. Tí dnes zapĺňajú medzery, ktoré domáci trh práce nedokáže pokryť. Paradoxom však je, že práve v čase, keď sa ich ekonomický význam pre krajinu zvyšuje, politické vzťahy medzi Bratislavou a Kyjevom sa zhoršujú píšu správy.stvr.sk.
Ekonomika si našla vlastnú logiku. Politika ide opačným smerom.
Viac než návrat investície
Podľa najnovších odhadov štátu a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) prinesú ukrajinskí pracovníci v roku 2026 do verejných financií výrazne viac, než Slovensko minulo na pomoc od začiatku vojny v roku 2022.
Len na daniach a odvodoch by mali zaplatiť približne 518 miliónov eur. Keď sa pripočítajú aj nepriame príjmy zo spotreby, suma sa zvýši o ďalších zhruba 100 miliónov eur. Inými slovami – jeden rok ich ekonomickej aktivity prevýši štyri roky štátnych výdavkov na pomoc.
Tento obrat je citeľný. Kým na začiatku konfliktu dominovali náklady na ubytovanie či sociálnu podporu, dnes už štát z tejto skupiny čoraz viac inkasuje.
Tichí pilieri trhu práce
Ukrajinci dnes netvoria okrajovú skupinu. Zo zhruba 143-tisíc zamestnaných cudzincov na Slovensku predstavujú viac než tretinu.
Rozptýlení sú naprieč ekonomikou – od fabrík cez služby až po zdravotníctvo, kde pomáhajú tlmiť dlhodobý nedostatok personálu. Bez nich by mnohé sektory fungovali ešte ťažšie.
Ich prítomnosť je viditeľná aj v školách. Na slovenských univerzitách študuje viac než 17-tisíc ukrajinských študentov. Ďalšie tisíce detí prešli do základných a materských škôl. Nejde len o krátkodobú pomoc – ale o potenciálnu budúcu pracovnú silu.
Podobný vývoj sledujú aj inde. Napríklad v Česku sa ekonomická bilancia utečencov preklopila do plusu už v roku 2023, keď príjmy začali prevyšovať výdavky.
Náklady klesajú, napätie rastie
Zatiaľ čo príjmy rastú, výdavky štátu na pomoc postupne klesajú. Zo 153 miliónov eur v roku 2022 sa znížili na menej než 100 miliónov eur ročne.
Ekonomická krivka teda smeruje priaznivo. Politická však nie.
Po nástupe vlády Roberta Fica na jeseň 2023 Slovensko zastavilo vojenskú pomoc z armádnych zásob. V marci 2026 sa napätie prenieslo aj do energetiky – kabinet rozhodol o zastavení núdzových dodávok elektriny na Ukrajinu.
Dôvodom sú spory okolo ropovodu Družba, ktorého prevádzku narušili útoky na infraštruktúru. Kým Bratislava spolu s Budapešťou kritizujú Kyjev za prieťahy, ukrajinská strana poukazuje na dôsledky ruskej agresie.
