Ak máte radi emotívne romány založené na skutočných udalostiach, ktoré zároveň prinášajú napätie, ľudskosť a výborne vykreslené postavy, Hľadám Jane by vám rozhodne nemala ujsť. Kniha, ktorá dojala státisíce čitateľov po celom svete, otvára citlivú tému s rešpektom, empatiou a obrovskou silou.
Román sleduje osudy troch žien v troch rôznych obdobiach.
V roku 2017 nájde mladá novinárka Angela Creightonová starý list ukrytý medzi zabudnutou poštou. Obsahuje šokujúce priznanie, ktoré ju prinúti pátrať po tom, komu bol list vlastne určený. Jej hľadanie ju postupne privedie k tajomnej organizácii známej pod kódovým menom Jane.
V roku 1971 sledujeme Evelyn Taylorovú, tínedžerku, ktorú pošlú do Domova svätej Agnesy pre „padlé ženy“. Tam ju donútia vzdať sa vlastného dieťaťa a dať ho na adopciu. Trauma z tejto skúsenosti ju poznačí na celý život. Neskôr sa z nej stane doktorka a pridáva sa k ilegálnej sieti Jane, ktorá ženám pomáha podstúpiť interrupciu v časoch, keď bola v Kanade stále silno obmedzovaná.
Treťou postavou je Nancy Mitchellová v roku 1980. Keď odhalí bolestivé rodinné tajomstvo a sama nečakane otehotnie, začne spochybňovať všetko, čomu doteraz verila. V najťažšom období svojho života sa aj ona dostáva do kontaktu so sieťou Jane.
Heather Marshall tieto tri línie prepletá mimoriadne prirodzene. Príbeh sa postupne skladá ako mozaika a čitateľ si až do posledných strán spája jednotlivé súvislosti.
Jednou z najsilnejších stránok knihy je fakt, že vychádza z reálnych udalostí. Takzvaná Jane Network skutočne existovala. V Kanade aj USA fungovali v minulosti tajné siete žien, lekárov a dobrovoľníčok, ktoré pomáhali ženám získať bezpečné interrupcie v časoch, keď boli ilegálne alebo ťažko dostupné. Autorka sa pri písaní opierala o rozsiahly výskum a v knihe je to cítiť. Prostredie nemocníc, domovov pre slobodné matky aj atmosféra spoločnosti 70. rokov pôsobia autenticky a veľmi realisticky.
Hľadám Jane nie je jednoduché oddychové čítanie. Dotýka sa tém materstva, adopcie, interrupcií, ženských práv aj spoločenských predsudkov. Napriek tomu kniha nepôsobí ako moralizovanie alebo jednostranný manifest. Autorka sa snaží ukázať najmä ľudský rozmer situácií. Rozhodnutia postáv často nie sú čiernobiele a práve to robí román ta
