Mnohí Slováci otvorili list od Sociálnej poisťovne s očakávaním, že sa dozvedia, aký dôchodok ich v budúcnosti čaká. Namiesto toho však časť z nich zostala zaskočená. V prognózach totiž objavili chýbajúce roky poistenia alebo obdobia, ktoré podľa nich mali byť započítané.
Výsledok? Pobočky Sociálnej poisťovne v posledných dňoch zažívajú mimoriadny nápor klientov. Ľudia chcú vedieť, či ich budúci dôchodok nie je ohrozený a či sa nestala chyba v evidencii.
Najväčšie otázniky vyvolali odpracované roky
Dôchodkovú prognózu dostalo približne 3,4 milióna poistencov. Dokument obsahuje tri kľúčové údaje – predpokladaný termín odchodu do dôchodku, odhad jeho výšky a počet rokov dôchodkového poistenia, ktoré má poisťovňa zaevidované.
Práve posledná časť vyvolala najviac otázok. Niektorí poistenci si všimli, že v evidencii chýbajú určité obdobia ich pracovného života. Minister práce Erik Tomáš však tvrdí, že vo väčšine prípadov nejde o dôvod na obavy.
„Pobočky Sociálnej poisťovne v týchto dňoch čelia obrovskému náporu, čo len svedčí o tom, že ľudia sa naozaj začali zaujímať o tom, aký dôchodok v budúcnosti dostanú,“ zhodnotil minister.
Chyba nemusí byť na strane poisťovne
Podľa rezortu práce za mnohými nezrovnalosťami nestoja chyby Sociálnej poisťovne. Dôvodom býva najmä to, že niektorí zamestnávatelia v minulosti neodovzdali evidenčné listy dôchodkového poistenia.
Ak tieto dokumenty chýbajú, niektoré odpracované roky sa v prognóze nemusia objaviť. Zamestnávatelia majú po zmene zákona povinnosť chýbajúce údaje doplniť do konca tohto roka.
Ak firma už zanikla, Sociálna poisťovňa môže podklady vyhľadávať v archívoch. V niektorých prípadoch však musí potrebné dokumenty doložiť aj samotný občan.
Zabudnuté štúdium či vojenská služba
Nezaevidované obdobia sa netýkajú iba zamestnania. Chýbať môžu aj roky štúdia pred rokom 2004 alebo povinnej vojenskej služby.
Pri vysokoškolskom štúdiu často postačuje diplom. Pri stredných školách je situácia zložitejšia, keďže sa v minulosti menila dĺžka povinnej školskej dochádzky.
„Niektorým môžeme započítať tri, niektorým dva roky, a tam už je asi potrebná spolupráca s občanom samotným,“ vysvetlil Erik Tomáš.
Prudko vzrástol záujem o online služby
Dôchodkové prognózy mali ešte jeden efekt. Výrazne vzrástol záujem o digitálne služby poisťovne.
Len počas mája požiadalo o elektronický účet poistenca 30-tisíc ľudí a mobilnú aplikáciu si aktivovalo ďalších 40-tisíc poistencov.
„V elektronickom účte poistenca a v apke Sociálnej poisťovne si ľudia môžu online sledovať výšku svojho dôchodku,“ pripomenul minister.
Erik Tomáš zároveň vyzval mladších poistencov, aby nepodliehali panike a s návštevou pobočiek sa neponáhľali. Prednosť by podľa neho mali dostať ľudia vo veku 50 rokov a viac, ktorých sa dôchodok týka najskôr.
Starší poistenci budú dostávať dôchodkovú prognózu každý rok. Ľudia mladší ako 50 rokov ju dostanú raz za päť rokov.
