Niektorí rodičia sa obávajú nákupných centier, ihrísk či školských chodieb viac než lekárskych vyšetrení. Nie preto, že by ich deti boli nebezpečné. Ale preto, že nikdy nevedia, kedy sa stretnú s nepochopením okolia.
Pre rodiny detí s poruchou autistického spektra sú podobné situácie súčasťou bežného života. Kým okoloidúci vidia dieťa, ktoré kričí alebo sa hádže o zem, rodič neraz sleduje dôsledok silného preťaženia, ktoré dieťa nedokáže ovládnuť.
Nie každý záchvat je prejav nevýchovy
Autizmus patrí medzi neurovývinové poruchy, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým človek vníma svet. Niektoré deti sú mimoriadne citlivé na zvuky, svetlo, dotyky či nečakané zmeny.
Aj obyčajná situácia môže vyvolať silnú reakciu. Hluk, dav alebo náhly zvuk môžu spôsobiť senzorické preťaženie. Dieťa potom môže plakať, kričať, utekať alebo sa snažiť ublížiť samo sebe.
S podobnou skúsenosťou sa nedávno podelila mama zo Žiliny, ktorá opisovala náročný nákup so svojím sedemročným synom Kubkom.
Namiesto pomoci prišli poznámky
Podľa jej slov sa situácia vyhrotila pri pokladni po páde košíka. Chlapec dostal silný záchvat a jeho mama sa ho snažila upokojiť a zároveň zabrániť tomu, aby si ublížil.
Najťažšie však podľa nej nebolo správanie syna, ale reakcie ľudí naokolo.
„A reakcia okolia? Myslíte, že sa niekto opýtal, či nepotrebujem pomôcť? Kdeže. Ľudia na nás pozerali s takým odporom a opovrhnutím, akoby sme boli nejaká spodina,“ opísala žena.
Dodala, že podobné skúsenosti nezažila prvýkrát. Nepríjemné pohľady, odsudzovanie a poznámky podľa nej prichádzajú aj na ihriskách a iných verejných miestach.
Problém nekončí za dverami obchodu
Rodičia detí s autizmom často upozorňujú, že ich najväčším problémom nebýva diagnóza, ale bariéry vytvorené spoločnosťou.
Mama zo Žiliny opisuje aj komplikácie v škole. Tvrdí, že napriek odporúčaniam odborníkov sa jej syn nedokázal zaradiť do bežného systému vzdelávania a napokon prešiel na domáce vzdelávanie.
„Sme unavení. Strašne unavení. Nielen z diagnózy, ale hlavne z tohto prehnitého systému a našej nátury,“ napísala.
Podľa nej sa deti ako Kubko príliš často stretávajú s tým, že ich okolie vníma ako problém namiesto človeka, ktorý potrebuje viac pochopenia.
Jedno gesto dokáže zmeniť celý deň
Existuje však aj druhá tvár spoločnosti. Na sociálnych sieťach sa objavila skúsenosť inej mamy autistického chlapca, ktorej počas nákupu pomohol neznámy muž. Ponúkol jej pomoc pri pokladni a chlapcovi daroval antistresovú hračku.
Práve takéto momenty podľa rodičov ukazujú, že rozdiel medzi odsúdením a pochopením býva veľmi malý.
„Prosím vás, ľudia, keď uvidíte v obchode alebo na ulici dieťa, ktoré vrieska, plače alebo sa hádže o zem, nesúďte hneď jeho rodičov. Možno nevidíte nevychované dieťa. Možno práve vidíte dieťa s autizmom, ktoré bojuje s vlastným preťaženým svetom,“ odkázala mama.
Podľa nej trocha empatie nestojí nič. Pre rodinu, ktorá podobné situácie zažíva denne, však môže znamenať oveľa viac, než si väčšina ľudí uvedomuje.
