Poznala mená ľudí, ktorí poslali jej manžela na smrť. Keď však dostala možnosť prezradiť ich sovietskym vojakom, odmietla to. Nechcela, aby po vojne pribudli v dedine ďalšie siroty.
Práve tento príbeh z rodiny Eriky Judínyovej dnes herec a zabávač Štefan Skrúcaný (66) používa ako silný obraz slovenskej mentality. Podľa neho ukazuje nielen schopnosť zradiť blízkeho človeka, ale aj zvláštny paradox. Obeť dokázala prejaviť milosrdenstvo, zatiaľ čo vinník sa neskôr vydával za hrdinu píše kokteil.sk.
Človeka nezradil nepriateľ, ale známi z dediny
Starý otec Eriky Judínyovej (55) počas druhej svetovej vojny prevádzkoval krčmu v dedine neďaleko Trenčína. Partizánom ukrytým v horách mal občas priniesť jedlo a zásoby.
Za túto pomoc bol zatknutý a popravený. Neodhalila ho však nemecká tajná služba ani náhodná kontrola.
foto: InterezYoutube
„No a viete, kto ho nabonzoval? Kamaráti z dediny. Presne to bolo šesť ľudí, ktorých potom jeho manželka vedela tie mená,“ uviedol Skrúcaný pre portál Interez.
Herec zároveň priznal, že ako dieťa chodieval k pamätníku popravených na trenčianskej Brezine. Vtedy netušil, že medzi približne 36 obeťami bol aj príbuzný ženy, s ktorou neskôr založil rodinu.
Udavač sa po vojne zmenil na odbojára
Najväčšiu trpkosť v Skrúcaného rozprávaní vyvoláva povojnový osud jedného z udavačov. Muž sa mal odsťahovať k Prešovu a neskôr sa prihlásiť k protifašistickému odboju.
„Potom ešte do konca života poberal 255-ku, že pomohol v odboji. Ten, čo nabonzoval toho Erikinho dedka,“ povedal Skrúcaný.
Takzvaná „255-ka“ označovala výhody priznávané účastníkom národného boja za oslobodenie. Podľa hercovho rozprávania ich teda využíval aj človek, ktorý sa mal podieľať na smrti skutočného podporovateľa partizánov.
Tvrdé slová o povahe Slovákov
Skrúcaný tento rodinný príbeh spojil so širšou kritikou spoločnosti. Slovákov označil za národ, ktorý sa po stáročia učil podriaďovať silnejším. Podľa neho sa to prejavuje strachom, pasivitou aj ochotou zachraňovať seba na úkor iných.
„Sme tak trošku takí – plachí, bojazliví. Sme ochotní prehodiť cez palubu aj rodinných príslušníkov,“ vyhlásil.
Jeho slová sú ostrým zovšeobecnením a môžu vyvolať odpor. Skrúcaný však tvrdí, že spoločnosť sa zo súčasnej letargie neprebudí miernymi výzvami. Zmenu očakáva až v momente, keď ľudia pocítia, že už nemajú kam ustúpiť.
„Asi musíme padnúť úplne na dno, aby sme si povedali, že už nemáme kam ustúpiť,“ uzavrel.
