Čerstvý chlieb či rožky čakajú na zákazníkov už skoro ráno. Aby sa však dostali na pulty načas, veľká časť ich výroby prebieha práve vtedy, keď väčšina Slovenska spí alebo oddychuje cez víkend. A práve to môže byť od budúceho roka pre pekárne podstatne drahšie.
Od 1. januára 2027 totiž stúpne minimálna mzda na 972 eur. Spolu s ňou porastú aj zákonné príplatky za prácu v noci, cez víkendy či sviatky. Pekári upozorňujú, že výsledkom môžu byť vyššie výrobné ceny a následne aj drahšie pečivo píše stvr.sk.
Väčšina chleba vzniká v najdrahšom pracovnom čase
Pekárne majú oproti mnohým iným výrobcom jednu nevýhodu. Výrobu nemôžu jednoducho presunúť na bežný pracovný deň.
Podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov vzniká viac ako 82 percent chleba, pečiva a koláčov v čase, za ktorý zamestnancom patria príplatky.
Problém je výraznejší tým, že jednotlivé príplatky sa môžu kombinovať. Pri súbehu nočnej práce, víkendu alebo sviatku môže byť odmena za odpracovanú hodinu výrazne vyššia.
Predseda zväzu Milan Lapšanský upozornil, že pri hrubej mzde okolo 1 000 eur sa môže výsledná hrubá výplata pracovníka v tomto odvetví dostať až k hranici 2 000 eur.
Vyššia výplata zamestnanca znamená vyšší účet pekárne
Pre samotných pracovníkov je rast minimálnej mzdy dobrou správou. Viac dostanú nielen ľudia zarábajúci minimum. Zvýšia sa aj minimálne mzdové nároky pri náročnejších pracovných pozíciách a príplatky za neštandardný pracovný čas.
Na druhej strane však rastú výdavky firiem. V pekárstve pritom náklady na pracovníkov predstavujú približne polovicu všetkých výrobných nákladov.
Pekári tvrdia, že ďalšie zvýšenie už nedokážu jednoducho zaplatiť zo svojich marží. Časť nákladov preto chcú premietnuť do cien, za ktoré dodávajú výrobky obchodom.
O cene rožka nakoniec rozhodne obchod
Vyššie náklady pekární ešte automaticky neznamenajú, že od januára zdražie každý chlieb či rožok. Konečné ceny na pultoch určujú obchodné reťazce.
Tie sa budú musieť rozhodnúť, či vyššiu nákupnú cenu absorbujú, alebo ju prenesú na zákazníkov.
Pekári zároveň žiadajú štát, aby systém príplatkov pri nepretržitých prevádzkach prehodnotil. Tvrdia, že súčasné nastavenie znevýhodňuje domácich výrobcov voči zahraničnej konkurencii.
Dovoz chleba, pečiva a ďalších pekárenských výrobkov pritom podľa zväzu už vlani prekročil hodnotu 200 miliónov eur.
Spor tak nie je iba o výšku výplat. Od roku 2027 sa môže ukázať, koľko bude Slovensko stáť fakt, že čerstvé pečivo chce mať na pultoch každé ráno.
