Od detstva počúvame, že dobré známky sú cestou k úspešnému životu. Dieťa má poslúchať učiteľov, učiť sa, nosiť domov jednotky a potom si vraj ľahšie nájde dobrú prácu.
Lenže realita po skončení školy môže vyzerať úplne inak. Výborné vysvedčenie ešte automaticky neznamená úspešnú kariéru a horšie známky zasa nemusia znamenať neúspech.
Aj preto sa už roky objavuje provokatívna veta: „Jednotkári pracujú pre trojkárov a dvojkári pre štát.“ Netreba ju brať doslovne. Poukazuje však na zaujímavú otázku: Sú známky naozaj dobrým ukazovateľom toho, ako sa človeku bude dariť v živote?
Škola odmeňuje vedomosti, život vyžaduje aj niečo iné
Školský systém je často postavený na tom, že žiak dostane zadanie, naučí sa požadovanú látku a následne ukáže, ako dobre ju ovláda.
V dospelom živote však často neexistuje jedno správne riešenie ani učebnica s presným návodom.
Človek sa musí rozhodovať, komunikovať s ostatnými, riešiť neočakávané situácie a niekedy aj riskovať. A práve tu môžu mať ľudia, ktorí v škole nepatrili medzi najlepších, určité výhody.
Jednotkár hľadá správnu odpoveď, trojkár praktické riešenie
Výborní žiaci sa často snažia dokonale zvládnuť teóriu a splniť presne to, čo sa od nich očakáva.
Priemerný žiak môže rozmýšľať inak. Ak v učive nevidí praktický význam, hľadá jednoduchšiu cestu k výsledku alebo sa sústredí na to, čo považuje za dôležité.
V škole to nemusí priniesť najlepšiu známku. V pracovnom živote však môže byť schopnosť zjednodušiť problém a rýchlo nájsť funkčné riešenie veľmi cenná.
Chyba nemusí byť prehrou
Žiak zvyknutý na samé jednotky môže chybu vnímať veľmi citlivo. Zlá známka znamená sklamanie a často aj ďalšie hodiny učenia.
Človek, ktorý počas školy dostával dvojky, trojky či horšie známky, môže mať k neúspechu odlišný vzťah.
Chybu môže vnímať ako bežnú súčasť skúšania.
Práve schopnosť prijať neúspech, poučiť sa z neho a pokračovať ďalej patrí medzi vlastnosti, ktoré sú dôležité aj pri podnikaní alebo budovaní kariéry.
Ochota riskovať môže rozhodovať
Škola často odmeňuje správne odpovede a trestá chyby. To môže niektorých výborných študentov viesť k tomu, že sa snažia pohybovať najmä v bezpečných hraniciach.
Skutočný život je však oveľa menej predvídateľný.
Pri zmene práce, podnikaní alebo veľkom životnom rozhodnutí človek niekedy musí urobiť krok bez istoty, že všetko dopadne podľa plánu.
Ľudia, ktorí sa neboja skúšať nové veci a prijmú aj možnosť neúspechu, preto môžu získať náskok.
Kontakty sú niekedy rovnako dôležité ako vedomosti
Priemerný študent si často uvedomuje, že všetko nevie. Preto sa naučí pýtať, vyjednávať, hľadať pomoc a komunikovať s ľuďmi.
Práve sociálne schopnosti môžu byť neskôr mimoriadne dôležité.
V pracovnom prostredí totiž nestačí iba poznať správnu odpoveď. Často treba vedieť presvedčiť kolegov, komunikovať s klientom, vytvoriť si kontakty alebo nájsť človeka, ktorý problém dokáže vyriešiť lepšie.
Horšia známka ešte neznamená horšiu budúcnosť
To samozrejme neznamená, že jednotkári sú odsúdení na neúspech alebo že zlé známky sú výhodou.
Dobré vzdelanie a vedomosti zostávajú obrovskou výhodou. Samotné známky však o budúcnosti človeka nerozhodujú.
Úspech často závisí aj od vytrvalosti, schopnosti komunikovať, odvahy skúšať nové veci, kreativity, disciplíny a schopnosti postaviť sa po neúspechu opäť na nohy.
Školské vysvedčenie tak môže povedať veľa o tom, ako sa dieťaťu darilo v triede. O tom, kam sa dostane o desať či dvadsať rokov, však rozhoduje oveľa viac vecí.
Ako ste na tom boli vy? Patrili ste medzi jednotkárov alebo trojkárov a ovplyvnilo to podľa vás váš ďalší život?
