Diváci ju poznali z filmového plátna, no najväčšiu časť života zasvätila divadlu. Slovenská kultúra prišla o herečku Želmíru Kačkovú, ktorá sa preslávila najmä pôsobením v Prešove. Objavila sa aj v obľúbenom filme Pásla kone na betóne. Zomrela vo veku 94 rokov a zanechala po sebe desiatky divadelných úloh aj rozhlasových nahrávok.
Herečka Želmíra Kačková zomrela v utorok 3. novembra 2026. Jej odchod zasiahol najmä umeleckú komunitu v Prešove, kde prežila väčšinu profesionálnej kariéry.
Zahrala si vo filme, ktorý poznajú celé generácie
Hoci bola predovšetkým divadelnou herečkou, objavila sa aj na televíznych obrazovkách a vo filmoch.
Jedným z najznámejších bol Pásla kone na betóne z roku 1982, ktorý režíroval Štefan Uher. Kačková si v tragikomédii zahrala susedku. Išlo síce o menšiu úlohu, no film jej umožnil predstaviť sa aj divákom mimo divadla.
Účinkovala tiež v snímkach Desať percent nádeje a Kariéra. Televízni diváci ju mohli vidieť aj v inscenáciách Johanka či Dom žien.
Jednému divadlu venovala takmer celý pracovný život
Jej kariéra bola spätá predovšetkým s Divadlom Jonáša Záborského v Prešove.
Rodáčka z Nižného Skálnika nastúpila do jeho činohry v roku 1952. Nasledujúce desaťročia patrila k známym tváram súboru a vytvorila množstvo rozdielnych postáv.
Jej repertoár zahŕňal tragédie aj komédie. Diváci ju mohli vidieť v predstaveniach Kubo, Figarova svadba, Rómeo a Júlia, Richard III. či Morálka pani Dulskej.
Výrazné ženské charaktery stvárňovala aj v inscenáciách Krvavá svadba a Čajka. V hre Kemu ce treba ’91 si zahrala matku svetoznámeho umelca Andyho Warhola.
Kolegovia pripomenuli jej výnimočný talent
Prešovské divadlo sa s herečkou rozlúčilo na sociálnej sieti. Pripomenulo jej schopnosť presvedčivo stvárňovať odlišné ľudské povahy.
„Bola herečkou mimoriadneho výrazového rozsahu,“ uviedlo divadlo. Dokázala rovnako dobre zahrať komediálne postavy aj ženy poznačené náročnými životnými skúsenosťami.
Jej poslednou divadelnou postavou bola Charlotte Pinchardová v hre Ťulpas. S pravidelným účinkovaním na javisku sa rozlúčila v roku 1989.
Jej hlas poznali aj poslucháči rozhlasu
Kačková sa nevenovala iba divadlu a filmu. Významnú časť jej práce tvoril aj rozhlas.
Spolupracovala s Československým a neskôr Slovenským rozhlasom. Účinkovala napríklad v hrách Šľachtické hniezdo a Maigret a mŕtve dievča.
Za dlhoročnú umeleckú činnosť získala Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti divadla a rozhlasu.
Jej odchod uzatvára jednu z výrazných kapitol prešovského divadelníctva. Hoci sa s javiskom rozlúčila už pred desaťročiami, jej meno zostáva súčasťou histórie divadla, ktorému venovala väčšinu umeleckého života.
