pondelok, 2 decembra, 2024

Príbeh jedného chlapca, ktorý miloval všetkých, bez ohľadu na to, ako sa k nemu správali a čo mu robili

„Volám sa Ivas. Mám 12 rokov. Ľúbim svojich rodičov, no zároveň z nich mám strach. Vždy ma bijú, ale neviem prečo…

Ráno som sa zobudil a išiel do školy. Učil som sa dobre, učiteľka ma milovala a ja som miloval celú triedu … Viete, nemám žiadnych priateľov. Cez prestávky sedím v triede a hrám sa s ceruzkou. Nikto sa so mnou nechce kamarátiť. Vždy som sa snažil niekoho osloviť a skamarátiť sa, ale oni na mňa kričali: „Choď preč, čudák!“

boy in blue and orange collared topUnsplash

Viete prečo som čudák? Mal som na tvári veľkú jazvu od otcovho úderu a vždy som chodil v tom istom oblečení. V modrých vyblednutých rifliach, svetločervenom tričku a vychodených topánkach.

Nebral som to negatívne, pretože som mal všetkých rád.

V ten deň som po vyučovaní išiel do šatne, vzal som si starú jesennú bundu a išiel som von.

Zima, metelica, triasol som sa od chladu a ledva som chodil. Zrazu sa na mňa niekto vyrútil a strčil mi hlavu do záveja. Počul som, ako hovoria: „Ty príšera! Nikto ťa nepotrebuje, si bezdomovec! “

Potom ma kopali do nôh, rúk, chrbta…Potom odišli.

Plakal som … nie preto, že bola zima, ale preto, že nemám priateľov.

Potom som prišiel domov a mama ma začala ťahať za vlasy: „Kde si bol?! Ako to vyzeráš ? Idiot! Nebudeš mať večeru, choď do svojej izby!“

Potichu som vošiel do izby a sadol som si. Som zvyknutý na bitie… keď ma neobjímajú a nehovoria pekné slová. Zaspal som … v mokrom oblečení a hladný.

Potom som sa začal zle učiť, ničomu som nerozumel … môj otec ma za to zbil, raz mi tak tvrdo buchol po rukách, že mi znecitlivel prst a odvtedy som s ním už nepohol…

Dni plynuli a jedného dňa ma začalo bolieť srdce. Mama a otec nerobili nič, všetko bolo ako obvykle. Viete čo som si v noci prial? Veľmi som chcel, aby moje srdce prestalo bolieť… pretože som nechcel rozrušiť svojich rodičov … Veľmi som ich miloval, úprimne, veľmi.

Na druhý deň v škole sme boli požiadaní, aby sme v triede nakreslili obrázok: „Môj sen“.

Všetci kreslili autá, rakety a bábiky, ale ja nie. Pretože som to nechcel … chcel som dobrú mamu a otca … a nakreslil som rodinu. Mama, otec a ich syn, šťastne hrajúci spoločenskú hru. Počas toho, ako som kreslil, som potichu plakal…

Keď som prišiel na rad, aby som triede ukázal obrázok, všetci sa mi smiali.

grayscale photo of boy in knit sweaterUnsplash

Išiel som k tabuli a povedal: „Mojím snom je rodina. Ukázal som obrázok a všetci sa začali smiať.

Nedokázal som nič povedať a iba som cez slzy ticho vyslovil: „prosím, nesmejte sa mi … je to môj sen … bijú ma a nemajú rád … prosím vás, nesmejte sa mi…chcem, aby tak ako vás, aj mňa mama a otec pobozkali a objali… zakaždým po škole sa zastavím a sledujem, ako vás vaši rodičia vyzdvihnú a šťastne idete domov. Mňa nikto nepotrebuje, viem … (rozplakal som sa ešte viac) … nemám prst a nie som pekný, skôr odpudivý. Ale to nie je moja chyba, úprimne. Mám svojich rodičov veľmi rád a nechcem ich sklamať … prosím, aj keď si zo mňa budete robiť srandu, nebite ma.

Učiteľka sa zdržala slz a len pár ľudí mi naozaj rozumelo, no aj tak sa stále vysmievali.

Jedného dňa som dostal v škole dvojku z ruštiny. Bál som sa ísť domov … sklamal by som svoju matku.

Ale nemal som kam ísť a tak sa mama dozvedela o dvojke a všetko sa začalo odznova …

Chytila ​​ma za boľavý prst a hodila ma na zem … Narazil som nohou do stoličky. Potom som si dvakrát udrel hlavu.

Po bitke som ležal na podlahe, na boku a nemohol som vstať. Necítil som ani prst, ani nohu. Moja matka niekam odišla a nechala ma tak… Vytiahla som z vrecka koláčiky a začal som ich potichu jesť. Bál som sa. Pristúpila a povedala: „Toľko sme ťa vychovávali a nič nedokážeš urobiť. Nech príde tvoj otec a on ti dá!“ Stihol som iba povedať:„ Mami, netreba, budem v poriadku “a prišiel otec.

Keď sa dozvedel o dvojke, chytil ma za ruku a začal ňou triasť, potom ma udrel do tváre a nôh … Padol som a nič si nepamätal …

Prebudil som sa v nemocnici a videl som, že nemám vôbec prst … Pozrel som sa z okna a bol som smutný… Prišiel Nový rok a všetci sa ponáhľali … ako matka objíma svojho syna a bozkáva ho. Viete prečo som plakal? Pretože som nevedel, ako vyzerá mamkin úsmev a jej bozk … nevedel som, aké to je objať mamu … otca

Práve ma zbili, ale aj napriek tomu som v sebe mal lásku. Moja učiteľka v škole mi uvarila čaj, trochu sa so mnou hrala … je to moja kamarátka.

Prešlo šesť mesiacov. Začal som sa lepšie učiť, ale nič sa nezmenilo.  … raz som nechtiac vylial čaj a znova ma zbili … Zrazu ma bolelo srdce a povedal som mame: „Mami, mamička, bolí ma srdce.“

Bol som znova v nemocnici a moji rodičia za mnou vôbec neprišli … Bolo mi povedané, že prídu, ale neprišli…

Ale vzdali sa ma . A ja som ich tak miloval … Miloval som ich všetkých…“

Chlapec zomrel o dva dni neskôr … na iné zranenie. Keď ho našli mŕtveho, držal svoju kresbu, na ktorej bol odkaz: „Mame a otcovi. Je mi ľúto, že som taký škaredý, hlúpy a chromý. Nechcel som vás sklamať, chcel som iba jedno … Objať ťa, mami …dať ti pusu a povedať, že ťa ľúbim…“

Ďalej už nebolo žiadne pokračovanie … chlapcovi prestalo biť srdce.

Nebuďte nepozorní k svojim deťom! V ich srdiečku toľko lásky, ktorá by vystačila celému svetu…

 

Zdroj: zdroj

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Najnovšie

Prečo sa čoraz viac žien rozhoduje nemať deti. O tomto dôvode skoro nikto nehovorí

Podľa štúdie je pravdepodobnosť, že žena nebude mať deti,...

Najlepší darček k výročiu: 2 roky po prekonaní rakoviny prsníka porodila žena dvojičky

Hovorí sa, že keď život berie, tak aj dáva....

Už som sa viac nemohol pozerať na zničený a špinavý panelák. TAKTO SOM HO PREROBIL

Mnohé staršie bytové domy vyzerajú takmer identicky – pochmúrne...

Prečítaj si aj

Prečo sa čoraz viac žien rozhoduje nemať deti. O tomto dôvode skoro nikto nehovorí

Podľa štúdie je pravdepodobnosť, že žena nebude mať deti,...

Najlepší darček k výročiu: 2 roky po prekonaní rakoviny prsníka porodila žena dvojičky

Hovorí sa, že keď život berie, tak aj dáva....

Už som sa viac nemohol pozerať na zničený a špinavý panelák. TAKTO SOM HO PREROBIL

Mnohé staršie bytové domy vyzerajú takmer identicky – pochmúrne...

5 znakov, ktoré naznačujú, že máte karmický dlh! Týka sa to aj vás?

Karma súvisí s naším životom pred narodením, s naším...
Romana
Romana
Volám sa Romana a som redaktorkou pre portál Mysmezeny.sk Medzi moje obľúbené témy patrí história, vzťahy a náboženstvo 🙏

Prečo sa čoraz viac žien rozhoduje nemať deti. O tomto dôvode skoro nikto nehovorí

Podľa štúdie je pravdepodobnosť, že žena nebude mať deti, tým vyššia, čím je inteligentnejšia. Aj keď s tým nemôžeme nevyhnutne súhlasiť, je nepopierateľné, že...

Najlepší darček k výročiu: 2 roky po prekonaní rakoviny prsníka porodila žena dvojičky

Hovorí sa, že keď život berie, tak aj dáva. Niekedy musíte prejsť traumatickou skúsenosťou, aby ste si mohli vychutnať ohromujúce šťastie.Je to vysoká cena...

Už som sa viac nemohol pozerať na zničený a špinavý panelák. TAKTO SOM HO PREROBIL

Mnohé staršie bytové domy vyzerajú takmer identicky – pochmúrne farby, nie príliš najkrajší vzhľad a neraz aj špinavé miesta.Niektorí obyvatelia si to nevšímajú, niekto si...
Verified by MonsterInsights