Mnohí z nás sú zvedaví, ako sa budúcoročné prázdniny vyrovnajú tohtoročnému horúcemu letu. Nie sme si však istí, či je to odpoveď, ktorú sme očakávali. Rok 2025 má byť totiž podľa predpovedí ešte horúcejší ako kedykoľvek predtým.
Met Office vo svojej správe o počasí uvádza: „Z hľadiska globálnych priemerných teplôt bude rok 2025 pravdepodobne jedným z troch najteplejších rokov v histórii, hneď po rokoch 2024 a 2023,“ uvádza spravodajský portál AFP.
V budúcom roku sa na našej planéte očakáva oteplenie o 1,29 až 1,53 stupňa Celzia vyššie ako v predindustriálnom období (1850 – 1900), čo znamená, že teplota našej Zeme bude v priemere o 1,41 stupňa Celzia vyššia, uvádza britská agentúra.
Odborníci tvrdia, že okrem globálneho otepľovania spôsobil nárast priemerných teplôt v rokoch 2023 – 2024 aj koniec prírodného javu El Nino, ktorý mal viesť k ochladzovaniu.
„Zaujímavé však je, že na rok 2025 sa predpovedajú vysoké globálne teploty, a to napriek tomu, že tropická oblasť Tichého oceánu vstúpila do fázy La Nina, ktorá vo všeobecnosti vedie k miernemu ochladeniu,“ upozornil profesor Adam Scaife z Met Office.
Agentúra Spojeného kráľovstva tiež uviedla, že rok 2025 by mal byť celosvetovo najteplejším rokom, aký bol kedy zaznamenaný, pričom prekoná rok 2024 a „takmer určite prvýkrát prekročí teplotu 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnu úroveň“.
Tento odhad je v súlade so zisteniami európskeho observatória Copernicus zverejnenými v pondelok. Hoci prekročenie tejto hranice je predmetom dlhodobej štúdie, určite ide o „míľnik v histórii klímy, ktorý nás núti zamyslieť sa “, uviedol Nick Dunstone, ktorý na správu dohliadal.
Táto symbolická hranica zodpovedá najambicióznejšiemu limitu v Parížskej dohode z roku 2015, ktorej cieľom je udržať globálne otepľovanie výrazne pod 2 stupňami Celzia a pokračovať v úsilí o obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia.
Podľa najnovších výpočtov OSN však svet nie je na najlepšej ceste znížiť emisie uhlíka a zabrániť zhoršeniu sucha, vĺn horúčav alebo silných dažďov, ktoré už v globálnom meradle spôsobili spúšť.
Súčasné národné politiky vedú svet ku „katastrofálnemu“ otepleniu o 3,1 stupňa Celzia (3,2 stupňa Fahrenheita), alebo k rovnako nebezpečnému, ale stále nižšiemu otepleniu o 2,6 stupňa Celzia (2,6 stupňa Fahrenheita), ak sa dodržia sľuby o zlepšení situácie, konštatuje agentúra AFP s odvolaním sa na Program OSN pre životné prostredie (UNEP).
