Spomienky na Bergen-Belsen: „Ľudia boli ako kostry“
Mala Tribichová, dnes 94-ročná žena, si pri príležitosti 80. výročia oslobodenia tábora Bergen-Belsen pripomenula hrôzy, ktoré ako tínedžerka prežila.
„Je na nás, aby sme zabezpečili, že sa tieto hrôzy nebudú opakovať,“ vyhlásila.
V tomto nacistickom tábore smrti, ktorý oslobodili britské jednotky 15. apríla 1945, zomreli desaťtisíce ľudí – medzi nimi aj Anna Franková.
Z Poľska až do pekla koncentračných táborov
Mala Tribich sa narodila v roku 1930 v poľskom meste Piotrków Trybunalski. Mala len 9 rokov, keď nacisti vtrhli do Poľska a jej rodinu presťahovali do geta – prvého zriadeného na poľskom území.
Počas holokaustu prišla o rodičov, sestru Luciu, starých rodičov, tetu aj najlepšiu priateľku.
„Moju matku a osemročnú sestru zavraždili nacisti v miestnom lese.“
Krátko pred ich smrťou sa rodina snažila Malu zachrániť – zaplatili kresťanskej rodine, aby sa jej ujala. No po pár týždňoch ju vrátili späť do geta.
Z Ravensbrücku do Belsenu: Strata identity a nádeje
V novembri 1944 ju deportovali spolu s bratrancom do koncentračného tábora Ravensbrück.
„Zobrali nám všetko, oholili nám hlavy, a keď sme sa na seba pozreli, nespoznali sme sa.“
Mala spomína na okamih, ktorý jej zlomil ducha:
„Keď vás zbavia identity, stratíte nádej. A bez nádeje sa nedá prežiť.“
Po desiatich týždňoch bola presunutá do Bergen-Belsenu, kde prvú noc strávila v stane.
„Ľudia sa bezcieľne šúchali a umierali. Všade boli hromady mŕtvych tiel.“
Oslobodenie a nový život v Anglicku
Keď Briti oslobodili tábor, Mala trpela týfusom a oslobodenie sledovala z postele.
„Chcela som odísť po vlastných, ale zrútila som sa. Nemohla som chodiť.“
V roku 1947 odišla za bratom do Anglicka. Naučila sa po anglicky, pracovala ako sekretárka a v roku 1950 sa vydala za Mauricea Tribicha, s ktorým mala dve deti.
Vyštudovala sociológiu na Londýnskej univerzite a dnes má tri vnúčatá.
Vracia sa na miesta hrôzy, aby nezabudli
Mala sa neskôr vrátila do Belsenu aj do Osvienčimu, napriek bolestným spomienkam.
„Chcem, aby obete neboli zabudnuté. Sú súčasťou môjho života.“
Stretla sa aj s kráľom Charlesom, ktorý ju povzbudil, aby o svojich skúsenostiach napísala knihu.
„Niečo na ňom je. Je veľmi priateľský, rozpráva sa s každým ako obyčajný človek.“
Varovanie pre dnešok
„Dúfam, že sa to už nikdy nestane. Videli sme, že sa to môže opakovať, a musíme urobiť všetko, aby sa to nestalo.“
Mala Tribichová je živou pamäťou temnej minulosti. Svojím príbehom varuje, že zabúdanie môže viesť k opakovaniu zla – a práve preto musíme bojovať proti nenávisti, násiliu a ľahostajnosti aj dnes.