Premiér Robert Fico predstavil ambiciózny vládny plán na vybudovanie štátnych elektrární. Štát by tak rozšíril svoje energetické kapacity, ktoré dnes ovláda len čiastočne cez 34-percentný podiel v Slovenských elektrárňach. Nový projekt ráta s rôznymi zdrojmi energie – od jadrovej, cez vodné elektrárne (napr. v Gabčíkove), až po prečerpávacie systémy.
Kritika: Miliardové investície za peniaze daňovníkov
Napriek štátnickému duchu plánu sa okamžite ozvali skeptické hlasy zo strany analytikov aj opozície. Ich hlavným argumentom je enormná finančná náročnosť projektu. Zvlášť v prípade nových jadrových zdrojov by sa investície pohybovali v miliardách eur.
Navyše je nevyhnutné, aby štát získal plnú kontrolu nad Jadrovou energetickou spoločnosťou Slovenska (JESS), ktorú spoluvlastní Český Čez. Ten má práva aj na kľúcové projektové dokumenty a povolenia.
Odborníci navyše upozorňujú na riziko spojené so zazmluvnenými cenami elektriny. Ak by štát vopred dohodol cenu a trh by medzitým klesol, stratový rozdiel by musel uhradiť rozpočet – teda v konečnom dôsledku občania.
Lacnejšia elektrina? Pravdepodobne nie
Majetkové prepojenie na elektráreň automaticky neznamená nižšie účty za energie. Ceny energií na Slovensku určuje úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý koná nezávisle od vlastníka energetických zdrojov.
Podľa analytikov sa preto reálny dosah štátnych elektrární na cenotvorbu ukáže nanajvýš v dlhodobom horizonte, ak vôbec.
Jednou z možných výhod je zvýšená energetická sebestačnosť krajiny. V prípade energetických kríz by mohli štátne zdroje zabezpečiť stabilitu. No tieto benefity musí predchádzať obrovské náklady, ktoré by mohli oslabiť rozpočet rezortov ako zdravotníctvo, školstvo či doprava.
Tarify podľa spotreby: ÚrsO navrhuje reformu
Zatiaľ čo sa vláda zameriava na infraštruktúru, ÚrsO navrhuje nový model regulácie cien energií. Zaviesť chce tzv. „pásmové tarify“, ktoré by zohľadňovali spotrebu. Domácnosti s nižšou spotrebou by mali výhodnejšie sadzby, tie s vysokou spotrebou by zaplatili viac.
Tento model má viesť k efektívnejšiemu hospodáreniu s energiou a spravodlivejšiemu rozdeleniu nákladov. Reforma by mohla vstúpiť do platnosti v januári 2026.
Výsledný efekt? Nejasný. Diskusia o štátnych elektrárňach aj tarifných zmenách ukazuje, že v energetike sa bude rozhodovať nielen o zdrojoch, ale aj o tom, kto a ako za ne zaplatí.
