Katolícka komunita v Taliansku prežíva dni hlbokého smútku. V sobotu 5. júla bol na fare v meste Cannobio nájdený mŕtvy 35-ročný kňaz Matteo Balzan. Podľa potvrdenia diecézy Novara išlo o samovraždu. Táto tragická udalosť rozvírila debatu o psychickej záťaži, ktorú kňazi často znášajú v tichosti.
Milovaný farár a bývalý letecký inžinier
Otec Matteo mal za sebou štúdium leteckého inžinierstva, no v roku 2010 sa rozhodol pre duchovnú cestu a vstúpil do seminára. Kňazskú vysviacku prijal o sedem rokov neskôr.
V Cannobiu si získal srdcia miestnych – najmä mladých – nielen ako farár, ale aj ako aktívny organizátor, ktorý s nadšením obnovil populárny letný tábor Grest. Jeho smrť zanechala komunitu v šoku.
„Táto správa nás úplne paralyzovala. Nič nenasvedčovalo tomu, že by trpel,“ vyjadril sa starosta Gian Maria Minazzi. Aj kňazi z diecézy ho poznali ako oddaného, blízkeho ľuďom, vždy pripraveného slúžiť.
Tlak ticha a samoty
Podľa episkopálneho vikára pre klérus, otca Franca Giudiceho, len Boh pozná hĺbku ľudského srdca a to, čo ostáva pred svetom skryté.
Diecéza vydala vyhlásenie, v ktorom vyjadruje hlboký zármutok a vyzýva veriacich k modlitbe za zosnulého kňaza. Tragická strata však odhalila dlhodobo prehliadanú tému – duševné zdravie kňazov.
Tí často čelia duchovnej samote, neustálemu očakávaniu zo strany veriacich a nemožnosti prejaviť slabosť. Ako to výstižne pomenoval španielsky kňaz Francisco Javier Bronchalo:
„Matteova smrť nie je len tragédia. Je to tichý výkrik osamelých, vyčerpaných a unavených kňazov.“ Dodal, že aj oni „majú srdcia, rany, únavu a bezsenné noci“.
Výzva na cirkev, ktorá lieči
Znepokojená diecéza Novara preto apeluje na vytvorenie priestoru, kde budú duchovní nielen slúžiť, ale aj nachádzať podporu, porozumenie a bezpečie pre vlastné prežívanie.
Kňazi, ktorí každý deň nesú bremená druhých, potrebujú podľa nej pastoráciu pre tých, ktorí sprevádzajú iných. Cirkev má byť miestom pravdy, prijatia a spoločenstva – nie súdenia a ľahostajnosti.
