Slovensko sa blíži k energetickému zlomu. Účty porastú, dotácie končia, riešenie sa dlhodobo odkladá
Bola to len otázka času. Drahé energie, ktoré ešte nedávno krotila vládna pomoc, sa znovu vkrádajú do domácností.
V krajine, kde sa politická rozhodnosť neraz topí v byrokracii, prichádza ďalší úder – koniec dotácií. Slováci budú už čoskoro čeliť plnej cene za plyn a elektrinu. A trh už reaguje.
V tichu májových tabuliek burzy PXE sa skrýva varovanie. Cena elektriny pre dodávky v roku 2025 poskočila na 106,93 eura za megawatthodinu (MWh), čo predstavuje 2,7-percentný nárast oproti predchádzajúcemu týždňu.
Na plynovom trhu TTF sa v rovnakom čase obchodovalo za 35,156 eur za MWh – medzitýždenné zdraženie o 1,5 %. Nie sú to rekordy, ale je to trend.
Z jarného oddychu späť k realite
Zatiaľ čo február priniesol tohtoročné maximá (elektrina za 114,8 €/MWh a plyn za 57,241 €/MWh), apríl priniesol nádej. Stabilné počasie, nižšia spotreba a relatívny geopolitický pokoj stlačili ceny na minimum – elektrina klesla pod 95 eur a plyn na necelých 32 eur.

No zdanie pokoja klamalo. Máj ukázal, že trh je nervózny. Analytici hovoria o „návrate k realite“ – nízke ceny jednoducho neboli udržateľné. Dôvody? Kombinácia sezónneho dopytu, špekulácií a zmeny nálady na trhu. Výsledok: ďalšie mesiace budú ako jazda na horskej dráhe.
2026: Rok, kedy štát stiahne pomocnú ruku
Najväčší otras však čaká slovenské domácnosti až v roku 2026. Vláda plánuje ukončiť plošné dotácie, ktoré v posledných rokoch chránili spotrebiteľov pred prudkými cenovými výkyvmi.
Najviac to pocítia odberatelia zemného plynu – ten by mal výrazne zdražieť. Elektrina zrejme porastie menej, no úľava to nebude.
Podľa odborníkov je zarážajúce, že štát sa pripravuje odstúpiť bez toho, aby vytvoril alternatívne riešenia. Kým iné krajiny masívne podporujú obnoviteľné zdroje, Slovensko uviazlo v legislatívnych prekážkach a pomalom tempe schvaľovania nových projektov.
Zelená energia? Len na papieri. Problém sa volá byrokracia
Slovenská asociácia pre udržateľnú energetiku (SAPI) opakovane kritizuje nefunkčný systém povoľovania nových projektov.
„Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) je zdĺhavý a nepružný,“ upozorňujú odborníci. Ako príklad uvádzajú veterné elektrárne – projekty sa pripravujú už štyri roky, no dodnes neboli schválené.
Ďalšou brzdou je zastaralá energetická infraštruktúra, ktorá nie je pripravená na masívne zapojenie solárnych či veterných zdrojov. Bez modernizácie rozvodných sietí zostane Slovensko závislé od dovozu a náchylné na každé cenové zakolísanie.
Potenciál tu je. Len treba odvahu
Rozvoj obnoviteľných zdrojov by pritom podľa expertov priniesol nielen nižšie ceny, ale aj širšie benefity – nové pracovné miesta, lepšie životné prostredie a stabilnejšiu ekonomiku. Politická vôľa však zatiaľ zaostáva.
„Zrýchlenie prechodu k udržateľnej energetike môže výrazne zvýšiť odolnosť krajiny voči budúcim krízam,“ tvrdia analytici. A zároveň pripomínajú: ak Slovensko nezareaguje včas, obyčajní ľudia zaplatia najviac.