Jedna žena, jeden stôl a jeden agresívny “hrdina”, ktorý si svoju frustráciu vybíjal na najslabšom. V Hurbanove sa úrady snažia zvládať epidémiu, no inde sa šíri iný vírus – nenávisť, hulvátstvo a agresia. Jaroslav Naď si servítku pred ústa nedal a výzvu adresoval rovno útočníkovi aj jeho politickým vzorom.
Zbabelosť na verejnosti: útok na ženu a zničený petičný stolík
Jaroslav Naď vo svojom statuse opísal incident, ktorý sa odohral počas petičnej akcie jeho kolegyne. Neznámy muž – zjavne pod vplyvom alkoholu – sa mal vulgárne vyhrážať žene, rozbiť petičný stolík a následne zmiznúť.
Naď jeho správanie ostro odsúdil a vyzval ho, aby si podobný výstup dovolil v prítomnosti niekoho, kto sa môže brániť. „Dovolíš si prísť k stolíku a roztrieskať ho aj keď tam budem ja alebo iný chlap, alebo si frajer len vtedy, keď ožratý útočíš na ženu?“ pýta sa bývalý minister.
Vírus agresie a nenávisti: Sloboda slova nie je šek na hulvátstvo
Kým v Hurbanove úrady bojujú s nákazou hepatitídy typu A a pod dozorom majú stovky ľudí, spoločnosť sa medzitým nakazila inou hrozbou – normalizovanou agresiou, najmä voči ženám. Jaroslav Naď pripomenul, že demokracia nie je anarchia a sloboda slova neospravedlňuje násilie.
„Demokracia má hranice a začína sa najmä rešpektom voči ženám a slabším.“ odkázal.
Naď ukazuje prstom na Republiku: Zodpovednosť sa nedá skrývať večne
Útočník sa mal podľa jeho slov hlásiť k strane Republika, čo Naď využil ako podnet na výzvu jej predstaviteľom, aby niesli zodpovednosť za správanie svojich podporovateľov. Podľa neho je správanie tohto “pána” len zrkadlom toho, čo vidí vo svojom okolí a medzi politickými vzormi.
Kolegyňa je v poriadku, ale krajina nie
Aj keď žena, ktorá bola cieľom útoku, vyviazla bez zranení a stôl opravili, Naď upozorňuje, že takéto incidenty sú symptómom hlbšieho problému. Spoločenský stôl, na ktorom stojí slušnosť, rešpekt a férovosť, sa otriasa.
„Opravíme aj nateraz pokazenú krajinu. A pozametáme aj s extrémistami, ako je tento na fotke zozadu…“ uzavrel status.
Záver: Sme chorí? Alebo len ticho tolerujeme násilie?
Zatiaľ čo v jednom meste riešia šírenie vírusu s dezinfekciou a očkovaním, inde sa šíri toxickejšia infekcia – nenávisť, zbabelosť a hulvátstvo pod falošnou vlajkou slobody. A na túto “chorobu” zatiaľ nemáme kolektívnu imunitu.
