Keď Branislav Gröhling preberal vedenie strany Sloboda a Solidarita, sotva tušil, že jednou z najväčších výziev nebude politický súper, ale syn jej zakladateľa. Filip Sulík, známy pod prezývkou Fiki, sa z pozície internetového provokatéra nenápadne presunul do centra politickej búrky, ktorá čoraz výraznejšie rozkývava stabilitu liberálneho tábora.
Nevyžiadaný tieň čestného predsedu
V čase, keď Richard Sulík po rokoch vymenil pozíciu lídra za čestné miesto v strane, mohol veriť, že jeho vplyv bude už len symbolický. No meno „Sulík“ v SaS stále rezonuje — a vďaka Filipovi spôsobuje čoraz väčšie škody.
Fikiho verejné prejavy, často plné výsmechu, vulgarizmov a dehonestujúcich poznámok, sa už dávno nevzťahujú len na svet šoubiznisu. Stali sa zrkadlom, ktoré začína skresľovať obraz celej strany. Gröhlingovi, súčasnému predsedovi SaS, však došla trpezlivosť. „Pre mňa je to ďaleko za hranicou a je to presne to, čo nereprezentuje SaS. Nedovoľujem, aby nás niekto spájal s takýmito urážkami,“ vyhlásil.
Zlomový moment
Podľa informácií z prostredia strany už nejde o ojedinelé výstrelky. Gröhling označil správanie mladého Sulíka za arogantné a dlhodobo neakceptovateľné, pričom priznal, že s ním osobne nekomunikuje – a ani nemá záujem začať.

Rozčarovanie vyvrcholilo po tom, čo Fiki opakovane útočil na známe osobnosti, znevažoval ženy, menšiny aj umelcov. Hranicu prekročil aj svojím príspevkom o Petre Polnišovej či Ferovi Jokeovi po ich vystúpení na festivale Pohoda.
Odpoveď Richarda Sulíka? Pre Gröhlinga bola studenou sprchou. Namiesto jasného dištancovania sa postavil na obranu syna. „Posledné výroky syna nepovažujem za útoky na ženy,“ vyhlásil bývalý predseda. V strane to vyvolalo ďalšiu vlnu rozhorčenia.
Výsmech, provokácie a slová o väzení
Filip Sulík zvolil taktiku, ktorou sa už dlhšie prezentuje – irónia, výsmech, spochybňovanie autorít. Na Gröhlingovu výzvu odpovedal výsmešne, bagatelizoval samotný pojem „dištancovanie sa“ a prirovnal ho k absurdnej predstave, že každý by sa mal verejne zrieknuť názorov svojich príbuzných.
A potom pritvrdil. V statuse naznačil, že budúca vláda zložená z PS, SaS a Matoviča ho môže dostať za mreže, pričom liberálov prirovnal k fašistom. „Títo liberáli sú každým dňom väčší fašisti,“ napísal. Zaznelo aj: „Ak bude vláda PS-ka, SaSky a Matoviča, tak mi pekne zmrzne úsmev na tvári, lebo títo fašistickí h*jzli si nedajú pokoja, kým nebudem v base.“
Strana na hrane: mlčať alebo konať?
V diskusiách pod jeho statusmi sa strhla búrka. Niektorí ho chválili za „odvahu“ ísť proti prúdu, iní ho obviňovali z šírenia nenávisti a zneužívania slobody slova. Atmosféra bola výbušná, plná hnevu aj sarkazmu. Objavovali sa aj hlasy, že SaS stratila pôvodnú identitu po spolupráci s Matovičom a že sa pod Gröhlingovým vedením radikalizuje viac ako Progresívne Slovensko.
Medzi členmi strany začínajú podľa zákulisných informácií kolovať návrhy, aby sa Richard Sulík vzdal aj čestnej funkcie. Gröhling sa k tejto možnosti oficiálne nevyjadril, no šepká sa, že by mohol žiadať vnútrostranícke riešenie.
Čo ďalej s menom Sulík?
Je čoraz jasnejšie, že konflikt už nepoškodzuje len jednotlivcov, ale samotnú značku SaS. A hoci Filip Sulík nie je členom strany, jeho meno, správanie a neochota jeho otca zasiahnuť, vytvárajú pre liberálov problém, ktorý môže prerásť do existenčnej krízy.
Gröhling preto stojí pred zásadnou otázkou: Dokáže strana očistiť svoje meno, ak sa jej symbol – Richard Sulík – nedokáže jednoznačne dištancovať od správania svojho syna? Lebo kým Gröhling apeluje na zodpovednosť a dôstojnosť, Fiki sa len baví. A sleduje, ako mu to prechádza.