Predstavte si, že kalendár, na ktorý ste boli roky zvyknutí, sa náhle zmení. Deň, počas ktorého ste si pripomínali dôležitý historický moment, by sa stal obyčajným pracovným dňom. Presne takýto scenár sa podľa opozície môže stať realitou – vláda má uvažovať o zrušení až štyroch štátnych sviatkov.
Kišš: Ľudia platia za chyby vlády
Na piatkovej tlačovej konferencii upozornil opozičný poslanec Štefan Kišš z Progresívneho Slovenska, že koalícia opäť hľadá peniaze v peňaženkách bežných ľudí.
„To málo, čo preniklo z prostredia koalície, je, že vláda sa chystá zrušiť ďalšie, možno až štyri štátne sviatky,“ povedal Kišš s tým, že nejde o prvý zásah do práv zamestnancov.
Pripomenul, že už v minulosti kabinet zrušil voľno na Deň Ústavy.
Na sociálnych sieťach pritvrdil ešte viac: „Koalícia plánuje rušiť štátne sviatky, konsolidácia tak znovu dopadne len na ľudí. Vláda ich ako poddaných pošle na pánske, nech sú peniaze na luxus papalášov.“
Ktoré dni sú v ohrození?
Zatiaľ nie je jasné, ktorých dátumov by sa zmeny mohli týkať. Ak by však vláda nechcela zasahovať do cirkevných sviatkov, v hre sú najmä štátne výročia:
- 1. máj – Sviatok práce,
- 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom,
- 29. august – výročie SNP,
- 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu.
Práve tieto dni by sa mohli v budúcnosti zmeniť na pracovné.
Už v roku 2023 padol 1. september
Podobný krok vláda spravila už minulý rok, keď v rámci tzv. Lex konsolidácia zrušila voľno na Deň Ústavy (1. september). Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) to odôvodňoval tým, že Slovensko má v rámci EÚ jeden z najvyšších počtov voľných dní.
„Jeden štátny sviatok, ktorý sa stane pracovným dňom, dokáže do rozpočtu v budúcnosti priniesť 130 miliónov eur,“ vysvetľoval vtedy Kamenický.
Efekt sa však v prvom roku takmer neprejavil – sviatok totiž pripadol na víkend a štát získal len približne 12 miliónov eur. V roku 2024 však vláda už očakáva plný výnos.
Stovky miliónov do rozpočtu
Kabinet tvrdí, že zrušenie viacerých sviatkov by prinieslo do štátnej kasy stovky miliónov eur. Len jeden pracovný deň navyše má podľa výpočtov pridať približne 130 miliónov. Rovnako vysoký prínos očakáva vláda aj v roku 2026.
Zmena sviatkov je súčasťou širšieho balíka konsolidačných opatrení – od zvýšenia zdravotných odvodov pre podnikateľov, cez zníženie príspevkov do druhého dôchodkového piliera, až po bankový odvod a transakčnú daň.
Otázka za cenu histórie
Zrušenie sviatkov otvára otázku, akú hodnotu má pamäť národa v porovnaní s príjmami štátneho rozpočtu. Kým vláda hovorí o nevyhnutnosti ozdraviť financie, kritici varujú, že pracujúci prichádzajú o symbolické dni, ktoré nesú historický aj spoločenský význam.
Slovensko sa tak ocitá pred rozhodnutím: je cena za stovky miliónov eur v rozpočte vyššia než hodnota pripomínania si kľúčových udalostí dejín?