V Spojených štátoch zaznieva nová rétorika o Ukrajine. Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že spojenci v NATO by mali zostreliť ruské lietadlá, ktoré narušia ich vzdušný priestor. Zároveň sa dištancoval od svojich starších vyjadrení, podľa ktorých by Ukrajina mala uvažovať o vzdaní časti okupovaných území.
Od ústupkov k vízii ukrajinského víťazstva
Trump po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na okraj Valného zhromaždenia OSN napísal na sociálnej sieti:
„Myslím si, že Ukrajina s podporou Európskej únie je schopná bojovať a získať späť celé svoje územie v pôvodnej podobe.“
Ešte pred pár mesiacmi sa Trump snažil dotlačiť ruského prezidenta Vladimira Putina k mierovým rozhovorom a opakovane naznačoval, že Kyjev by mal byť realistický – teda zmieriť sa so stratou časti okupovaných oblastí. Jeho utorkové slová preto signalizujú zásadný posun v stratégii aj v odhade síl na bojisku.
Putinove sľuby a realita
Trump sa opakovane pokúšal Putina presvedčiť na priamy dialóg so Zelenským. V lete sa dokonca v Aljaške stretol s ruským lídrom, pričom po troch hodinách rokovaní tvrdil, že dosiahli predbežnú dohodu o osobnom stretnutí oboch prezidentov. K žiadnym mierovým rokovaniam však nedošlo a Rusko naopak zintenzívnilo útoky na ukrajinské mestá.
Keď sa novinári opýtali, či ešte verí Putinovi, Trump odpovedal:
„Dám vám vedieť o mesiac.“
Ostro voči ruským narušeniam
Nový tón prezident potvrdil aj pri stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, kde uviedol, že Ukrajina dokazuje schopnosť brániť sa a možno je Rusko len „papierový tiger“. Dodal, že desaťtisíce zbytočných obetí ukazujú nezmyselnosť ruskej agresie.
Trump zároveň zdôraznil, že NATO by malo bez váhania zostreliť ruské lietadlá či drony, ktoré vstúpia do jeho vzdušného priestoru. Reagoval tak aj na pondelkové incidenty v Dánsku, kde podozrenie z ruského dronu viedlo k dočasnému uzavretiu kodaňského letiska Kastrup.
Jeho slová ocenili napríklad poľskí predstavitelia – minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski na sociálnej sieti stručne reagoval:
„Roger that.“
Otázka americkej angažovanosti zostáva
Hoci Trump posilnil verbálnu podporu Ukrajine a NATO, neponúka bezpodmienečné záruky priamej americkej vojenskej reakcie. „Závisí to od okolností, ale voči NATO sme veľmi silní,“ povedal po boku Zelenského. Len pár dní predtým pritom vyhlásil jednoznačnejšie, že USA by v prípade útokov na Poľsko či pobaltské krajiny zasiahli.
Zároveň pripomenul, že vojna na Ukrajine je podľa neho predovšetkým existenčnou hrozbou pre Európu, nie pre Spojené štáty – a preto očakáva, že hlavnú záťaž ponesú európski spojenci.
Zmena kurzu po rokoch váhania
Trump sa mesiace vyhýbal sprísneniu sankcií voči Moskve, hoci ho k tomu tlačili NATO aj republikáni v Kongrese. Teraz sa zdá, že priznáva neúspech svojich diplomatických pokusov a postupne mení svoj pohľad na vývoj vojny.
Z jeho posledných vyjadrení vyplýva, že verí v schopnosť Ukrajiny nielen ubrániť sa, ale získať späť všetky okupované územia – čo je ostrý obrat oproti jeho predchádzajúcemu pragmatizmu. Konflikt, ktorý označil za „veľmi smutnú situáciu“, sa tak pre amerického prezidenta mení z témy kompromisu na otázku zásadovej obrany európskej bezpečnosti.
