Zelená energia s horkou príchuťou
Pre mnohých Slovákov bola fotovoltika symbolom nezávislosti a ekologického prístupu k energii. Teraz sa však tento sen môže obrátiť proti nim. Nové legislatívne zmeny môžu spôsobiť, že majitelia solárnych panelov budú musieť platiť až 131 eur mesačne – aj napriek tomu, že elektrinu vyrábajú len pre vlastnú spotrebu.
Zatiaľ čo domácnosti dúfali v úsporu a energetickú slobodu, štát ich môže nečakane zaradiť medzi podnikateľov. A s tým prichádzajú aj povinné sociálne odvody, ktoré môžu pre niektoré rodiny predstavovať neúnosnú záťaž.
Fotovoltika ako „zárobková činnosť“
Jadrom problému je pripravovaná novela zákona o sociálnom poistení, ktorá mení definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby. Od januára 2026 by mohli byť za SZČO považovaní všetci dospelí, ktorí vykonávajú akúkoľvek formu zárobkovej činnosti – bez ohľadu na výšku príjmu.
To by znamenalo, že aj tí, ktorí dodávajú prebytočnú elektrinu z fotovoltiky do siete, by sa mohli ocitnúť v rovnakej kategórii ako živnostníci. Aj keď ide často len o symbolické sumy – desiatky eur ročne – nový zákon by ich mohol nútiť odvádzať až 1 600 eur ročne.
Chaos v zákonoch a právny labyrint
Celú situáciu komplikuje nejednotný výklad právnych predpisov. Kým finančná správa považuje príjem z predaja elektriny za podnikanie, zákon o energetike tvrdí opak. Energetickí poradcovia aj dodávatelia, ako ZSE či VSE, upozorňujú, že pri malých domácich elektrárňach nejde o klasickú podnikateľskú činnosť.
K zmätku prispievajú aj rozdielne zmluvné pojmy, ktoré používajú jednotliví dodávatelia – niekde ide o „výkup“, inde o „zápočet“ alebo „pôžičku elektriny“. V dôsledku toho nie je jasné, či majitelia fotovoltiky vôbec podliehajú sociálnemu poisteniu.
Niektorí právnici argumentujú, že tieto zisky by mali patriť medzi tzv. ostatné príjmy, ktoré nepodliehajú odvodom ani zdaneniu ako podnikanie. Keďže však štát neposkytol jednoznačné usmernenie, domácnosti ostávajú v právnom vákuu.
Možné úpravy a tlak na vládu
Na problém už reagovalo aj ministerstvo práce. Samotný minister pripustil, že nové pravidlá môžu zasiahnuť skupiny, ktoré neboli pôvodným cieľom reformy. Vláda preto zvažuje úpravy – napríklad zavedenie výnimiek pre nízkopríjmové domácnosti alebo zvýšenie hranice, od ktorej sa odvody budú uplatňovať.
Zatiaľ však nejde o oficiálne rozhodnutie. Domácnostiam sa odporúča sledovať vývoj a neprijímať unáhlené kroky – ako rušenie zmlúv alebo odpojovanie panelov. Odborníci radia konzultovať situáciu s daňovými a právnymi poradcami, ktorí môžu pomôcť aspoň dočasne znížiť riziko chybného postupu.
Hľadanie riešenia: batérie alebo legislatíva?
Jednou z alternatív je investícia do fyzických batérií, ktoré by umožnili uchovávať vyrobenú energiu bez potreby jej dodávania do siete. Táto možnosť by úplne eliminovala riziko platenia odvodov, no finančne je pre väčšinu domácností nedostupná.
Definitívnu odpoveď môže priniesť až ďalšia novela zákona. Dovtedy zostávajú tisíce domácností v neistote, či sa ich snaha o ekologickejšiu budúcnosť nezmení na ekonomickú nočnú moru.
Záver
Prípad fotovoltiky ukazuje, ako ľahko sa môžu dobré úmysly štátu zmeniť na zdroj frustrácie. Domácnosti, ktoré chceli šetriť a pomáhať životnému prostrediu, teraz sledujú, ako ich zelená investícia môže byť penalizovaná. Kým štát nevyjasní pravidlá, otázka zostáva otvorená: má sa Slovák, ktorý vyrába elektrinu pre seba, skutočne považovať za podnikateľa?
