Zdanlivo bežné hlasovanie o ústavnej novele sa v septembri zmenilo na jeden z najdramatickejších momentov parlamentnej sezóny. Koalícia vedená Robertom Ficom v poslednej chvíli dokázala presadiť zmenu ústavy, ktorá definuje dve pohlavia – muža a ženu, a zároveň pridáva ustanovenie o rovnosti pri odmeňovaní.
Hoci sa ešte ráno zdalo, že návrh padne pre nedostatok hlasov, situácia sa obrátila. Dvaja poslanci z hnutia Slovensko – Marek Krajčí a Rastislav Krátky – prekvapivo zahlasovali za.
Tento moment sa okamžite stal politickou senzáciou. Opozícia hovorila o zrade, Fico o „víťazstve rozumu a konzervatívnych hodnôt“. A hoci zmena ústavy nezastavila pokles preferencií vládnych strán, premiér si mohol pripísať taktický úspech, ktorý rozdelil jeho odporcov.
Politický efekt: rozdelená opozícia, stagnujúca vláda
Podľa októbrového prieskumu agentúry SCIO (realizovaného medzi 10. – 16. októbrom 2025 na vzorke tisíc respondentov) novela síce pomohla Ficovi osloviť konzervatívnych voličov, no nezastavila pokles dôvery vo vládne strany.
„Majstrovský kúsok Roberta Fica rozdeliť opozíciu a osloviť konzervatívneho voliča prostredníctvom ústavnej zmeny vyšiel takmer dokonale – no napriek tomu len zmiernil septembrový prepad, nie ho úplne zvrátil,“ hodnotí analytik Martin Klus z agentúry SCIO.
Najviac na situáciu doplatilo KDH, ktoré po hlasovaní stratilo časť voličov a prepadlo sa k hranici zvoliteľnosti. „Zrejme ich opustili práve tí, ktorí hlasovanie o ústave vnímali viac ako pomoc Ficovi než ako obranu hodnôt,“ dodal Klus.
Kto posilnil a kto stráca
Na čele rebríčka ostáva Progresívne Slovensko s podporou 20,87 % voličov, čím ešte mierne posilnilo svoju pozíciu. Vládny Smer-SD klesol na 16,16 %, zatiaľ čo Republika si upevnila tretie miesto s 11,58 %.
Koaličný Hlas-SD pokračuje v poklese a podľa prieskumu by ho volilo 7,51 % respondentov – čo je už pod hranicou psychologického prahu osem percent.
Zaujímavý je aj vývoj v hnutí Slovensko Igora Matoviča. Napriek tomu, že dvaja z jeho poslancov hlasovali s koalíciou, strana si udržala rovnakú podporu – 8,78 %. Podľa Klusa to naznačuje, že voliči uverili Matovičovej verzii, že išlo o individuálny krok, nie o koordinovanú dohodu s vládou.
KDH sa prepadá, SaS stúpa
Najväčší pokles zaznamenalo KDH, ktoré sa prepadlo na 5,22 %. Naopak, Demokrati mierne posilnili na 5,34 %, čím sa po dlhom čase opäť dotkli hranice zvoliteľnosti. SaS si polepšila na 7,25 %, čo odborníci pripisujú jej aktívnemu vystupovaniu v prípadoch korupčných káuz a škandálov.
Zvyšné strany zostávajú mimo parlamentu – Sme rodina (4,20 %), SNS (3,94 %), Aliancia (2,93 %) či Právo na pravdu (2,80 %). Na chvoste sa pohybujú Za ľudí (1,65 %) a Kresťanská únia so Stranou vidieka (0,89 %).
Fico boduje strategicky, nie preferenčne
Zmenou ústavy Fico opäť ukázal, že dokáže ovládať politickú dynamiku – rozložiť jednotu opozície a presmerovať pozornosť k témam, ktoré rezonujú medzi konzervatívnymi voličmi.
Otázkou však zostáva, či mu tento „majstrovský ťah“ prinesie aj dlhodobý efekt. Z prieskumov zatiaľ vyplýva, že hoci premiér dokázal prebrať iniciatívu, voliči stále hľadajú stabilitu inde – najmä u Progresívneho Slovenska a Republiky.
Zmena ústavy teda nebola len právnym aktom, ale politickou partiou, v ktorej Fico opäť posunul figúrky tak, aby držal hru pod kontrolou – aj keď nie za cenu rastu podpory, ale za cenu oslabenia tých, ktorí stoja proti nemu.
