Mal to byť zlomový okamih svetovej diplomacie – stretnutie dvoch mužov, ktorých rozhodnutia formujú osud vojny na Ukrajine. No namiesto záberov z rokovacieho stola prichádza ticho.
Samit medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom, plánovaný v Budapešti, sa neuskutoční. Biely dom potvrdil, že „Momentálne sa neplánuje žiadne stretnutie v najbližšom období.“ na osobné stretnutie amerického prezidenta s ruským lídrom. Dôvody, prečo sa dvere k jednaniam zatvárajú práve teraz, zostávajú nejasné.
Od telefonátov k neuskutočnenému samitu
Ešte pred niekoľkými dňami všetko nasvedčovalo tomu, že diplomacia sa prebúdza. Trump a Putin sa minulý týždeň dohodli počas telefonického rozhovoru, že sa stretnú v Budapešti, aby hľadali cestu k ukončeniu vojny.
Nasledoval ďalší krok – návšteva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome, o ktorej zahraničné médiá píšu ako o napätej a konfrontačnej. Podľa viacerých zdrojov Trump údajne naliehal na Kyjev, aby zvážil územné ústupky vo východnej časti krajiny výmenou za mier.
BBC uvádza, že tento návrh mal byť jadrom pripravovaného samitu – a možno aj dôvodom, prečo sa situácia náhle zmenila.
Nezrealizované diplomatické prípravy
V zákulisí sa pripravovalo aj stretnutie šéfov diplomacie – amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia a ruského Sergeja Lavrova. Namiesto osobného rokovania sa však uskutočnil iba telefonát, ktorý podľa Washingtonu prebehol „produktívne“. Napriek tomu sa rozhodlo, že ďalšia schôdzka nie je potrebná.
Biely dom mlčí o konkrétnych dôvodoch, prečo sa plánovaný samit zastavil tesne pred štartom.
Zlom nastal po víkende, keď Trump verejne podporil návrh Kyjeva a európskych lídrov na okamžité prímerie. Ich spoločný plán počíta so „zmrazením“ frontovej línie v súčasnom stave – teda s ukončením bojov bez ďalšieho územného posunu. Trump k tomu dodal, že „Situácia na fronte by mala zostať v súčasných hraniciach.“, čo v Moskve vyvolalo odmietavú reakciu.
Ruské odmietnutie a hľadanie „skutočného mieru“
Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov označil takýto návrh za slepú uličku. Podľa neho má Rusko záujem len o „dlhodobý a udržateľný mier“, nie o dočasné zmrazenie bojov.
Zároveň pripomenul, že „korene konfliktu“ treba riešiť komplexne – čo je diplomatický spôsob, ako opätovne zdôrazniť požiadavky Kremľa: uznanie ruskej suverenity nad Donbasom a demilitarizáciu Ukrajiny. Pre Kyjev aj jeho európskych partnerov sú takéto podmienky neprijateľné.
Zelenského reakcia: začiatok diplomacie či pasca?
Ukrajinský prezident reagoval zdržanlivo. Diskusiu o línii kontaktu označil za „začiatok diplomacie“, no zároveň obvinil Moskvu, že sa skutočným rokovaniam vyhýba. „Rusko zareaguje len vtedy, keď sa začne hovoriť o posilnení našej obrany,“ vyhlásil Zelensky.
Podľa neho bola práve téma zbraní – konkrétne amerických rakiet Tomahawk – tým impulzom, ktorý prinútil Kremeľ k diplomatickým gestám.
Tieto strely dokážu zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území a ich potenciálne dodanie Ukrajine podľa viacerých analytikov zmenilo tón ruskej rétoriky.
Nádej, ktorá visí na vlásku
Budapeštiansky samit mal byť miestom, kde sa začne hovoriť o mieri. Namiesto toho sa stal symbolom, ako rýchlo sa môžu meniť nálady medzi svetovými lídrami.
Oficiálne rokovania sa neuskutočnia, komunikácia však pokračuje v tieni diplomatických telefonátov.
Otázkou zostáva, či je vôbec ešte priestor na kompromis – alebo sa svet musí pripraviť na ďalšiu etapu vojny, v ktorej sa mier stáva čoraz vzdialenejším cieľom.
