Európa v pochybnostiach: strach, únava a strata dôvery
Kedysi symbol stability a blahobytu, dnes kontinent plný pochybností. Najnovší prieskum agentúry IPSOS odhalil, že Európania čoraz viac strácajú vieru vo vlastnú budúcnosť. Namiesto optimizmu dominuje pesimizmus – obavy z politického chaosu, kriminality a vojenských hrozieb zatláčajú nádej do úzadia.
Francúzsko v kríze viery v samé seba
Z krajiny revolúcií a sebavedomia sa stala najpesimistickejšia krajina Európy. Až 92 % Francúzov je presvedčených, že ich štát sa uberá zlým smerom. Takmer tretina dokonca verí, že z úpadku už niet návratu.
Za pesimizmom stojí dlhodobá politická nestabilita. Len za posledný rok sa na poste premiéra vystriedali traja lídri – Michel Barnier, François Bayrou a Sébastien Lecornu, ktorý sa napokon do funkcie vrátil. Podľa prieskumu to znepokojuje viac než polovicu obyvateľov, ktorí majú pocit, že krajina „už nemá jasné vedenie“ píše euronews.
Ešte výraznejší je rozklad dôvery v samotnú demokraciu. Osem z desiatich Francúzov si myslí, že politický systém prestal fungovať tak, ako má, a ich hlasy nemajú vplyv na rozhodovanie. Výnimkou sú len priaznivci prezidenta Emmanuela Macrona, ktorí si voči systému udržujú o niečo viac nádeje.
Pesimizmus sa šíri celým kontinentom
Francúzsko nie je výnimka – len extrémny príklad trendu, ktorý sa tiahne naprieč Európou. V Holandsku považuje smerovanie krajiny za nesprávne 83 % obyvateľov, v Maďarsku 80 % a v Nemecku 77 %. Rovnako skeptickí sú aj Taliani (73 %), Briti (73 %) či Švédi (72 %).
Podľa analytikov ide o dlhodobý úpadok dôvery v politické elity. Ľudia čoraz menej veria, že vlády dokážu riešiť reálne problémy. Demokracia pre nich síce zostáva hodnotou, no jej efektivita a spravodlivosť sa dostávajú do otázky.
Kriminalita predbieha ceny, vojna straší východ
Ešte nedávno dominovali európskym obavám ceny energií a inflácia. Leto 2025 však prinieslo zlom – hlavným zdrojom strachu sa stala kriminalita a násilie. Až tretina Európanov uvádza, že sa cíti menej bezpečne ako pred rokom.
Vo Francúzsku, Nemecku či Belgicku sa tento pocit spája s polarizáciou spoločnosti a problémami integrácie migrantov. V Švédsku, kde obavy priznalo až 57 % obyvateľov, sa násilie stalo témou číslo jeden.
Naopak, v Poľsku je najväčším strašiakom vojna. Takmer polovica Poliakov (46 %) považuje riziko ozbrojeného konfliktu za najvážnejší problém – viac než obyvatelia Izraela. Tento nárast sa datuje od jesene 2024, keď sa napätie v regióne opäť zvýšilo píše istream.sk.
Klimatická únava a návrat extrémizmu
Kým obavy z vojny a násilia rastú, klimatická téma upadá. Záujem o ňu klesol o dvojciferné hodnoty v krajinách ako Poľsko (-18 %), Nemecko (-16 %) či Francúzsko (-15 %). Napriek varovaniam vedcov len málo Európanov považuje klimatickú krízu za najpálčivejší problém.
Na druhej strane sa do popredia dostáva extrémizmus, ktorý sa v rebríčku obáv vyšplhal už na dvanáste miesto.
Kontinent, ktorý hľadá zmysel
Zistenia prieskumu majú spoločného menovateľa: Európania sa cítia bezmocní. Politická neistota, sociálne napätie a strach o bezpečie vytvárajú atmosféru, v ktorej sa dôvera rozpadá.
Ak sa ju nepodarí obnoviť – či už cez stabilnejšie vlády, spravodlivejšiu ekonomiku alebo jasnejšie vedenie – hrozí, že pesimizmus sa stane novým normálom. A s ním aj Európa, ktorá prestane veriť sama sebe.
