Americká flotila pri venezuelských brehoch: Maduro pripravuje krajinu na možný konflikt

Hoci otvorená invázia sa stále javí ako nepravdepodobná, posledné kroky USA aj Nicolása Madura naznačujú, že obaja hráči si počas tejto geopolitickej partie posúvajú figúrky blízko červenej línie.

Vojna v pozadí ropy a moci

Venezuelský režim už niekoľko týždňov pripravuje krajinu na možnosť agresie. Ministerstvo obrany informovalo o mobilizácii približne 200-tisíc vojakov, ktorí sa zúčastnili dvojdňových manévrov pod názvom „Independencia 200“. Maduro tvrdí, že ide o odpoveď na rastúcu vojenskú prítomnosť USA v Karibiku – Američania vyslali do regiónu USS Gerald R. Ford, najväčšiu vojenskú loď na svete.Washington však otvorene tvrdí, že nejde o prípravu útoku, ale o podporu operácií proti drogovým kartelom. A zároveň obviňuje Madurov režim z napojenia na drogové operácie. V rozhovore pre CBS Donald Trump pripomenul, že „neplánuje vojnu s Venezuelou“, no pripustil, že Maduro je „na hranici svojej politickej existencie“.

Slabá armáda vs. asymetrická obrana

Oficiálne čísla venezuelskej armády vyzerajú impozantne, ale odborníci ich spochybňujú. V skutočnosti Caracas disponuje približne 123-tisíc vojakmi, ktorí sú podľa zdrojov Reuters slabo vycvičení a nedostatočne motivovaní. To by podľa expertov mohlo viesť k rýchlym dezerciám.Preto sa Maduro spolieha na plán tzv. „asymetrickej obrany“. Tá zahŕňa partizánsku taktiku, sabotáže, útoky na infraštruktúru a vyvolanie chaosu v hlavných mestách. Teória však naráža na realitu: koordinácia partizánskych operácií vyžaduje čas, zdroje a podporu obyvateľstva, čo pri súčasnej kríze režimu nie je samozrejmosť.

Zbrane z Moskvy, sľuby z Pekingu

Venezuela v minulosti nakupovala techniku najmä z Ruska. No staré stroje, ako stíhačky Suchoj či prenosné rakety Igla, dnes bojujú s technickými problémami a nedostatkom dielov. Moskva síce podľa ruského poslanca Alexeja Žuravleva vyslala do Caracas niekoľko systémov typu S-300VM a Pancir-S1, ale podľa vojenských analytikov ide len o symbolickú pomoc. Preprava sofistikovaných systémov je kapacitne obmedzená a Rusko sa aktuálne sústreďuje na iné konflikty.Caracas hľadá podporu aj v Číne a Iráne – od Pekingu žiada moderné radary, s Teheránom rokuje o dronoch určených pre konfliktné zóny.

Ropa: jadro geopolitickej hry

Pri všetkých vojenských plánoch zostáva jadrom konfliktu ekonomika. Venezuela má najväčšie potvrdené zásoby ropy na svete – približne 303 miliárd barelov. No americké sankcie a kolaps infraštruktúry spôsobili, že vlani krajina vyviezla ropu v hodnote len 4 miliardy dolárov.Ak by USA pomohli nainštalovať novú vládu, trh by zaplavila lacná venezuelská ropa. Tento scenár by mohol zatlačiť ceny ropy z terajších 60 dolárov za barel na polovicu. Dôsledky by neboli len pre Caracas: Rusko i Saudská Arábia by čelili vážnemu ekonomickému otrasu a Moskva by možno nedokázala ďalej financovať vojnu na Ukrajine.

Otvorený konflikt? Stále nie, ale…

Odborníci sa zhodujú, že plnohodnotná invázia USA do Venezuely je stále nepravdepodobná. Hovorí sa však o kombinácii tajných operácií, spravodajskej činnosti a vojenskej hrozby. „Rozšírené právomoci CIA na pôde Venezuely sú potvrdené,“ píše New York Times a pripomína tzv. „likvidačné zásahy“.V Caracase sa preto šíri paranoia aj propaganda, no spoločnosť ostáva rozdelená. Menej ako polovica ľudí dôveruje režimu, no veľká časť populácie si nepraje ani americkú inváziu. Zároveň rastie vplyv kolumbijských ozbrojených skupín na venezuelskom území.Je otázkou času, či Maduro ustúpi tlakovej kampani alebo gamble s asymetrickou vojnou dotiahne do konca. V oboch prípadoch ide o hru, ktorá presahuje hranice Venezuely – a končí v ropných poliach, diplomatických salónikoch aj pod hladinou Karibiku.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂