V niektorých regiónoch Slovenska rozhodujú o tom, či rodina zvládne zaplatiť nájom, posledné tri mesiace bez práce. Nie preto, že by ľudia nechceli pracovať, ale preto, že práca jednoducho nie je na dosah.
Od januára budúceho roka sa práve v tomto bode začne lámať systém podpory v nezamestnanosti – a pre mnohých to bude znamenať prudký prepad príjmu v čase, keď už nemajú z čoho uberať.
Zmena, ktorú vláda prezentuje ako motivačný nástroj, má veľmi konkrétne sociálne následky. Najmä tam, kde trh práce dlhodobo zlyháva.
Regióny, kde motivácia nestačí
Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj patria dlhodobo medzi oblasti s najvyššou nezamestnanosťou. Nie pre nedostatok snahy, ale pre slabú ponuku práce. Práve tu môže nové nastavenie dávky znamenať, že ľudia sa po troch mesiacoch ocitnú pod hranicou zvládnuteľného príjmu informuje istream.sk.
Podľa odborov hrozí, že tlak na rýchle prijatie „akejkoľvek práce“ nebude reálny. „Tým, že ľudia nebudú môcť poberať podporu v nezamestnanosti v takej výške ako doteraz, môže to viesť k existenčným problémom,“ upozorňuje Martina Némethová z KOZ SR. V regiónoch s obmedzenou dopravou a nízkymi mzdami sa tak motivácia môže zmeniť na pascu.
Štát šetrí, jednotlivec stráca
Úprava dávky je súčasťou tretieho konsolidačného balíka. Štát si od nej sľubuje úsporu približne 24 miliónov eur ročne v rozpočte Sociálnej poisťovne. Mechanizmus je jednoduchý: po troch mesiacoch sa podpora začne znižovať zo súčasných 50 % hrubej mzdy.
V praxi to znamená, že človek s príjmom okolo 1 050 eur dostane najprv asi 535 eur, no v šiestom mesiaci už len približne 241 eur. Úspora na papieri je zrejmá. Menej zrejmé sú však dopady na domácnosti, ktoré nemajú rezervy a žijú v oblastiach bez alternatív.
Zamestnávatelia vidia príležitosť, nie riziko
Zástupcovia firiem zmenu vítajú. Argumentujú, že trh práce dnes potrebuje ľudí a nižšia podpora ich privedie späť rýchlejšie. Prezident AZZZ Rastislav Machunka hovorí o potrebe urýchleného návratu do zamestnania, aj keby išlo len o dočasné riešenie.
Podobne to vidí aj Martin Hošták z RÚZ, podľa ktorého môže opatrenie pomôcť firmám v čase nedostatku pracovníkov. Tento pohľad však vychádza z prostredia, kde pracovné miesta existujú. Nie z málo rozvinutých regiónov, kde je ponuka práce obmedzená a mzdy často nedosahujú ani priemer.
Politická brzda, ak by sa situácia zhoršila
Vláda pripúšťa, že ide o riskantný krok. Minister práce Erik Tomáš avizuje, že ak by nezamestnanosť začala výraznejšie rásť, systém sa môže vrátiť k pôvodnému nastaveniu. „Pokiaľ by sa zhoršoval stav nezamestnanosti, vrátime dávku nezamestnanosti na súčasnú úroveň,“ uviedol.
Otázkou však zostáva, koľko ľudí sa dovtedy ocitne v situácii, keď tri mesiace navyše rozhodnú o tom, či zvládnu prežiť bez dlhov. Konsolidácia verejných financií tak prestáva byť abstraktným pojmom a mení sa na osobný problém tisícov domácností.
