Keď zdravotná sestra v rožňavskej pôrodnici zavolá rodičov malého Ronalda alebo Freye, nejde o turistov ani o filmový festival. Ide o deti, ktoré sa narodili v meste na juhovýchode Slovenska. Mená, ktoré by ešte pred pár rokmi zneli exoticky, sa dnes zapisujú do matrík úplne prirodzene.
Za štatistikou pôrodnosti sa tak skrýva niečo viac než len čísla. Mení sa aj jazyk, kultúra a predstava o tom, čo je „slovenské“ meno.
Tradičné víťazstvá, netradičné príbehy
Najčastejšie rodičia v roku 2025 volili mená Tobias a Ema. Popri nich sa však v rožňavskej nemocnici objavili aj mená ako Ronaldo, Freya, Auróra, Hasan, Zac, Rosana, Dion, Letty, Kristian Junior, Saul, Dior, Džesúr, Sanja či Jaman píše news.refresher.sk.
Nejde pritom len o ojedinelé výstrelky. Podľa nemocnice ide o jasný trend – rodičia sa čoraz menej viažu na rodinné tradície a viac na osobné sympatie, zahraničné vzory či kultúrne prepojenia.
Čo hovoria čísla pôrodnice
V roku 2025 sa v Rožňave narodilo 524 detí, z toho 276 chlapcov a 248 dievčat. Štyri pôrody boli dvojčatá. Nemocnica tak patrí medzi stabilné regionálne pracoviská, ktoré si udržiavajú záujem rodičov aj napriek celoslovenskému poklesu pôrodnosti.
PR špecialistka siete Penta Hospitals SK Bianka Krejčíová upozorňuje, že výber mien je len jedným z prejavov širších zmien v správaní rodičov. Tí dnes chcú mať pôrod aj celé rodičovstvo viac „podľa seba“.
Regionálne mesto, globálne mená
Rožňava dnes nie je výnimkou, ale ukážkou širšieho javu. V mestách mimo veľkých centier sa čoraz častejšie objavujú mená, ktoré odrážajú migráciu, sociálne siete, popkultúru aj osobné príbehy rodín.
Zatiaľ čo kedysi meno prezrádzalo pôvod, dnes skôr vypovedá o hodnotách rodičov. A tie sú čoraz menej viazané na hranice štátu.
