Na pošte v malom meste na juhu Slovenska si dvaja ľudia vyzdvihli rovnakú obálku. Jeden odchádzal s úsmevom, druhý s pocitom poníženia. Nie preto, že by sa líšili ich účty za teplo – ale preto, že štát ich byty vyhodnotil úplne inak než ich životy.
Energošeky, ktoré mali zmierniť tlak rastúcich cien energií, dnes skôr ukazujú, ako ďaleko má systém od reality domácností.
Keď pomoc prestane dávať zmysel
Najviac rozhorčenia nevzbudzujú vysoké ceny energií. Tie ľudia očakávali. Skutočný problém je, že pomoc od štátu pôsobí ako náhodné číslo z automatu.
Na jednej strane stoja domácnosti, ktoré dostali 150 eur a viac. Na druhej seniori, rodiny či zdravotne znevýhodnení, ktorí si na pošte prevzali šek na 10, 16 alebo 30 eur – alebo nedostali nič informuje portál techbyte.sk.
V niektorých prípadoch vznikli až absurdné situácie: poberateľ minimálneho dôchodku bez nároku na príspevok, zatiaľ čo jeho pracujúci syn v zahraničí dostal symbolickú sumu. Systém totiž nevidí človeka. Vidí len byt.
Kľúč, ktorý nepozná chudobu
Ministerstvo hospodárstva vysvetľuje rozdiely dvoma premennými:
- podlahová plocha bytu podľa katastra,
- cenová lokalita dodávateľa tepla.
To znamená, že pomoc nezávisí od príjmu, počtu osôb v domácnosti, zdravotného stavu ani skutočného bývania v nehnuteľnosti. Dvojizbový byt v drahej lokalite môže znamenať vyšší príspevok než veľký dom v regióne s lacnejším dodávateľom – bez ohľadu na to, kto v ňom žije.
Výsledok? Energošeky pomáhajú nehnuteľnostiam, nie ľuďom.
Tí, na ktorých sa úplne zabudlo
Z pomoci automaticky vypadli domácnosti, ktoré nekúria plynom ani centrálnym teplom. Ľudia odkázaní na drevo, uhlie či pelety nedostali nič – hoci ceny paliva rástli podobným tempom.
Medzi nimi sú často aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázané na vyššie teploty v domácnosti. Pre nich nie je energošek len finančný bonus, ale otázka dôstojnosti a zdravia. Systém však s ich existenciou jednoducho nepočíta.
Pošty ako zrkadlo frustrácie
Slovenská pošta sa medzičasom stala miestom, kde sa stretávajú všetky emócie tohto opatrenia. Rad za radom. Otvorené obálky. Porovnávanie súm. Hnev, rozpaky, niekedy aj smiech.
Hovorkyňa pošty Eva Peterová vysvetľuje, že nápor spôsobila kombinácia výplat dôchodkov, sociálnych dávok a energošekov v rovnakom období. Praktický problém však odhaľuje hlbší – ľudia nechodia na poštu len po peniaze. Chodia po odpoveď, prečo práve oni dostali tak málo.
Pomoc, ktorá rozdeľuje
Štát plánuje energošeky vyplácať štvrťročne. Ak však zostane systém nezmenený, každá ďalšia vlna len prehĺbi pocit nespravodlivosti.
Energetická chudoba sa totiž nedá riešiť metrom štvorcovým. Rieši sa pohľadom na človeka. Na jeho príjem. Na jeho zdravie. Na jeho reálnu spotrebu.
Dnes platí jednoduchý paradox: pomoc s energiami najviac kritizujú tí, ktorí ju potrebujú najviac.
