Takmer každé dieťa si už aspoň raz skúsilo chytať snehové vločky na jazyk alebo si „maškrtilo“ zo snehovej gule. Na prvý pohľad sa to zdá neškodné – veď sneh je len zamrznutá voda. Je to však naozaj bezpečné?
Redaktori portálu parents.com sa na túto otázku pýtali odborníkov. Z ich odpovedí vyplýva, že hoci malé množstvo snehu zvyčajne nepredstavuje vážne riziko, úplne bez nebezpečenstva to nie je, najmä v dnešnom znečistenom prostredí.
Prečo sneh nie je taký čistý, ako vyzerá?
Aj keď sneh pôsobí čisto a nevinne, realita je zložitejšia. Počas svojho vzniku a pádu zo vzduchu na seba viaže rôzne nečistoty – prach, peľ, baktérie aj chemické látky.
„Sneh už počas formovania v atmosfére zachytáva škodlivé látky a následne sa môže ďalej znečisťovať, keď sa na ňom usádzajú častice zo vzduchu,“
vysvetľuje Steven Fassnacht.
Na rozdiel od dažďa sneh padá oveľa pomalšie, často aj hodinu z výšky približne 6 000 metrov. To mu dáva viac času na „zber“ znečistenia z ovzdušia.
Kedy je riziko najnižšie?
Dobrá správa je, že veľmi malé množstvo čerstvého, bieleho snehu z horných vrstiev zvyčajne predstavuje nízke riziko pre zdravé dieťa. Dôležité je však správne načasovanie.
Odborníci neodporúčajú ochutnávať prvé snehové vločky, pretože práve tie „vymývajú“ z ovzdušia najviac škodlivín.
„Ak žijete v oblasti so znečisteným ovzduším – čo platí pre väčšinu miest –, je lepšie počkať na druhé alebo tretie sneženie,“
upozorňuje Fassnacht.
Mnohé nebezpečné látky, ako dusík, fosfor či ťažké kovy, nie sú viditeľné voľným okom, takže ani krásne biely sneh nemusí byť v skutočnosti čistý.
Kedy je jedenie snehu nebezpečné?
Existujú situácie, keď by sneh nikdy nemal skončiť v ústach dieťaťa:
- sneh, ktorý sa dotkol zeme,
- sneh pri cestách a chodníkoch (posypová soľ, výfukové plyny),
- mestské prostredie, parkoviská, dvory,
- sneh v blízkosti polí (hnojivá, pesticídy).
„Malé množstvo čerstvého snehu zvyčajne nepredstavuje problém. Riziko vzniká, ak dieťa zje väčšie množstvo alebo sneh pochádza zo znečisteného prostredia,“
hovorí Michelle Marin, detská urgentná lekárka.
Pozor aj na farbu snehu
Nebezpečný nie je len „žltý sneh“. Červený, zelený, oranžový, hnedý, sivý či čierny sneh môže obsahovať:
- riasy,
- baktérie,
- peľ,
- piesok a prach,
- priemyselné znečistenie.
Takýto sneh by sa nemal ani dotýkať, nieto ešte jesť. Jeho konzumácia môže viesť k žalúdočným a črevným problémom, ako sú vracanie a hnačka.
Je sneh na vidieku „čistejší“?
Vo všeobecnosti platí, že vidiecky sneh býva menej znečistený než mestský, pretože ovzdušie je čistejšie. Ani to však neznamená úplnú bezpečnosť.
Častice zo spaľovania fosílnych palív alebo púštny prach môžu precestovať tisíce kilometrov a dopadnúť aj v odľahlých oblastiach.
Výskumy navyše ukázali, že mikroplasty sa nachádzajú aj v snehu v chránených prírodných oblastiach, čo dokazuje, ako rozšírené je globálne znečistenie.
Čo by si mali rodičia zapamätať?
- Netreba panikáriť, ak dieťa ochutná trochu snehu
- nejde však o úplne bezpečný zvyk,
- sneh by nemal byť bežnou „pochúťkou“.
„Je to podobné, ako keď sa napijete vody z potoka. Väčšinou sa nič nestane, ale môže obsahovať baktérie či ťažké kovy,“
prirovnáva Fassnacht.
Záver:
Malé množstvo čistého, čerstvého snehu zvyčajne dieťaťu neublíži, no riziko nikdy nie je nulové. Preto je lepšie deti viesť k tomu, aby sa so snehom hrali rukami – nie ústami.
