Keď spolupráca prestáva byť len pracovnou voľbou
Rozhodnutie prijať zákazku v televízii bývalo pre tvorcov rutinné. Dnes sa však mení na hodnotové dilema. V umeleckých kruhoch sa čoraz častejšie nehovorí len o projektoch, ale aj o tom, s kým sú spojené a čo to znamená pre ich autorov.
Práve tento posun teraz otvorene pomenoval režisér Peter Bebjak, ktorý svojím verejným vystúpením spustil diskusiu, akú slovenská kultúrna scéna dlho nezažila.
Výzva, ktorá rozdelila scénu
Bebjak sa rozhodol obrátiť priamo na kolegov z brandže. Nešlo o neutrálne stanovisko ani diplomatické vyjadrenie. Skôr o výstrahu.
„Prosím vás, keď budete uvažovať nad spoluprácou so STVR, zvážte, či vám stojí za to byť spájaný s konkrétnymi menami,“ odkázal. Spomenul pritom Flašíkovú, Begányiho, Šimkovičovú a Machalu píšu topky.sk.
„Či vám stojí za to svojím talentom pomáhať ľuďom, ktorí páchajú všetky svinstvá v kultúrnom a umeleckom prostredí. STVR je politický nástroj súčasnej vládnej garnitúry.“
Týmto krokom posunul diskusiu z abstraktnej roviny do osobnej. Nešlo už len o kritiku systému, ale aj o jasné pomenovanie ľudí, ktorí ho podľa neho reprezentujú.
Reakcie na seba nenechali dlho čakať. Časť umeleckej obce jeho postoj ocenila ako odvahu hovoriť otvorene. Iní upozorňujú, že takýto tón môže ešte viac prehĺbiť napätie, ktoré v prostredí už existuje.
Otázka nezávislosti visí vo vzduchu
Za ostrými slovami sa skrýva širší problém – dôvera v novú verejnoprávnu inštitúciu. Transformácia RTVS na STVR mala priniesť zmenu fungovania, no pre mnohých vyvolala skôr pochybnosti.
Bebjak to pomenoval bez obalu: podľa neho ide o nástroj aktuálnej politickej moci. Takéto tvrdenie ide priamo k jadru sporu – či môže byť verejnoprávne médium skutočne nezávislé, ak je vnímané ako politicky ovplyvnené.
foto:duhovyrok.sk
Pre tvorcov to znamená viac než len reputačné riziko. Ide o otázku, či ich práca nepriamo podporuje systém, s ktorým nesúhlasia.
Atmosféra, ktorú prirovnal k filmu
Najsilnejšiu odozvu vyvolalo Bebjakovo prirovnanie k filmu Krstný otec. Opísal situáciu, v ktorej sa podľa neho očakáva lojalita výmenou za príležitosti.
„Hovorí sa, že už boli všetci ‘pobozkať prsteň’. Neboli – a dúfam, že ani nebudú,“ uviedol na adresu šéfa televíznej časti STVR Begányiho.
Táto metafora okamžite rezonovala. Pre jedných prehnaná, pre iných presná. Každopádne vystihla pocit časti kultúrnej obce, že nejde len o profesionálne vzťahy, ale aj o mocenské nastavenie.
Diskusia, ktorá sa neskončí jedným statusom
Celý spor sa zďaleka netýka len jednej inštitúcie. Otvára širšiu otázku: kde je hranica medzi prácou a hodnotovým postojom.
Niektorí tvorcovia budú spolupracovať bez ohľadu na okolnosti. Iní budú váhať – alebo odmietať. A práve toto rozdelenie môže mať dlhodobý dopad na podobu slovenskej televíznej tvorby.
Isté je len jedno: vyjadrenie Petra Bebjaka nebolo len osobným názorom. Stalo sa impulzom, ktorý donútil mnohých zamyslieť sa nad tým, komu a čomu vlastne svojím talentom slúžia.
