Vyhrať voľby ešte nemusí znamenať získať moc. Najnovší volebný model ukazuje presne takýto scenár. Strana Smer-SD sa po dlhšom období opäť dostala na prvé miesto, no ani prípadný triumf by jej automaticky neotvoril cestu k zostaveniu vlády.
Najväčším problémom súčasnej koalície totiž nie je podpora voličov, ale povolebná matematika. Tá naznačuje, že cesta k väčšine by bola výrazne komplikovanejšia, než sa zdá.
Prvé miesto ešte nič negarantuje
Podľa prieskumu agentúry Ixactly pre TV Markíza, ktorý prebehol medzi 19. a 27. májom 2026 na vzorke tisíc respondentov, by voľby vyhral Smer-SD so ziskom 19,2 percenta hlasov.
Tesne za ním by skončilo Progresívne Slovensko s podporou 18,4 percenta. Rozdiel medzi dvoma najsilnejšími stranami tak predstavuje menej než jedno percento.
Tretie miesto patrí strane Republika (11,1 percenta). Do parlamentu by sa dostali aj hnutie Slovensko (9,1 percenta), Hlas-SD (8,9 percenta), SaS (7,1 percenta), Demokrati (6,6 percenta) a KDH (6,2 percenta).
Víťaz by nemal dosť partnerov
Najzaujímavejšie sú však prepočty mandátov. Ak by sa výsledky pretavili do kresiel v parlamente, blok okolo Smeru by narazil na problém.
Spolu s Hlasom-SD a Republikou by disponoval iba 67 poslancami. Na parlamentnú väčšinu je pritom potrebných minimálne 76 hlasov. Robertovi Ficovi by tak chýbalo ďalších 11 poslancov.
Opozícia potrebuje Matoviča
Na druhej strane by opozícia väčšinu vytvoriť vedela, no len za účasti hnutia Slovensko.
Práve strana vedená Igorom Matovičom by sa mohla stať rozhodujúcim hráčom. Spoločne s ostatnými opozičnými stranami by totiž disponovala približne 83 kreslami, čo by stačilo na zostavenie vlády. Bez nej by väčšina nevznikla.
Mení sa aj boj o posledné miesta
Posun nastal aj na konci rebríčka. Demokrati sa po dlhšom čase dostali pred KDH, hoci rozdiel medzi oboma stranami zostáva tesný.
Mimo parlamentu by podľa aktuálneho modelu zostali SNS, Sme rodina aj Aliancia, ktoré by neprekročili potrebnú hranicu podpory.
Prieskum tak ukazuje, že o budúcej vláde nemusí rozhodnúť víťaz volieb, ale schopnosť strán vytvoriť funkčnú väčšinu po ich skončení.
