Návšteva hudobného festivalu sa podľa primátora Trenčína Richarda Rybníčka začína meniť na politickú nálepku. Ľudia už nemajú byť hodnotení podľa svojich činov, ale podľa toho, na aké podujatie prídu. Práve tento posun považuje primátor za nebezpečný. Spor okolo festivalu Pohoda podľa neho ukazuje, ako ľahko sa z kultúrnej udalosti stane nástroj na ďalšie rozdeľovanie spoločnosti.
Z festivalu sa podľa neho stal politický nepriateľ
Rybníček tvrdí, že verejná diskusia už prekročila hranice bežnej kritiky programu, organizátorov či názorov prezentovaných na festivale.
„Už dávno nejde o kritiku festivalu. Mám pocit, že sa z kritiky stal politický projekt, ktorý potrebuje nepriateľa,“ napísal.
Terčom podľa neho prestáva byť samotná Pohoda. Pozornosť sa presúva na desaťtisíce ľudí, ktorí na podujatie prichádzajú. Ich účasť sa má automaticky spájať s konkrétnym politickým postojom alebo nedostatkom vlastenectva.
„Zrazu sa nehodnotí podujatie, ale občania. Ich charakter. Ich hodnoty. Ich vzťah k vlastnej krajine. Práve tu sa podľa mňa prekračuje hranica demokratickej polemiky,“ uviedol.
Spoločnosť sa delí na „pravých Slovákov“ a ostatných
Primátor upozornil, že podobný spôsob komunikácie vytvára dva nezmieriteľné tábory. Na jednej strane majú stáť „praví Slováci“. Na druhej všetci, ktorí nezapadajú do predstavy jedinej správnej kultúry alebo jediného prípustného názoru.
Takéto delenie podľa neho odvádza pozornosť od problémov, ktoré ľudia pociťujú každý deň. Namiesto školstva, zdravotníctva či ekonomiky sa verejnosť háda o to, kto patrí medzi „našich“ a kto medzi „vašich“.
Ľudia upozorňujú na únavu z neustálych konfliktov
Rybníčkov status vyvolal množstvo reakcií. Časť diskutujúcich súhlasila, že kultúrne podujatie nemá byť testom vlastenectva. Ďalší pripomínali, že nikto nemusí mať Pohodu rád, aby rešpektoval právo iných ľudí festival navštevovať.
Objavil sa však aj opačný pohľad. Kritici namietali, že organizátori aj návštevníci musia zniesť verejnú polemiku, ak festival vstupuje do spoločenských a politických tém. Spor tak ukázal, že problémom nie je iba samotné podujatie, ale najmä spôsob komunikácie medzi jednotlivými skupinami.
Štát sa nedá budovať proti vlastným občanom
Rybníček svoje stanovisko spojil so skúsenosťou z vedenia mesta.
„Mesto sa nedá budovať proti svojim obyvateľom. A presne to isté platí o štáte. Štát sa nedá budovať proti vlastným občanom. Dá sa budovať iba s nimi.“
Na záver odmietol predstavu, že jedna skupina občanov má na Slovensko väčší nárok než druhá.
„Slovensko patrí všetkým svojim občanom. Tým, ktorí chodia na oslavy zvrchovanosti. Aj tým, ktorí chodia na Pohodu,“ odkázal primátor.
Môžem ho ešte upraviť do výraznejšieho bulvárneho štýlu.
